Čuan Falun(II)
Li Chung-č’
Po prvýkrát publikované v roku 1996 v Pekingu, Čína
slovenský preklad
(november 2019)
Vesmír je taký nezmerný a nebeské telá také obrovské, že to nikdy nemôže byť pochopené ľuďmi pomocou skúmania; nepatrnosť hmoty nikdy nemôže byť odhalená ľuďmi. Ľudské telo je také záhadné, že je to mimo dosahu ľudského poznania, ktoré sa sotva môže dotknúť povrchu. Život je taký bohatý a zložitý, že navždy zostane večnou záhadou pre ľudstvo.
24. septembra 1995
Zlému človeku vládne závisť.
Zo sebeckosti a hnevu sa sťažuje na nespravodlivosť voči sebe.
Dobrý človek má vždy srdce súcitu.
Bez nespokojnosti a nenávisti, berie ťažkosti ako radosť.
Osvietený človek nemá žiadne pripútanosti.
Potichu pozoruje ľudí vo svete, podvedených ilúziami.
25. septembra 1995
Ten, čo nedbá na ľudskú bolesť či radosť,
je kultivujúci.
Ten, kto nie je pripútaný k svetským ziskom a stratám,
je Arhat.
máj 1995
Obsah
Vyučovanie Fa na ostrove Lantau
Úpadok ľudskej rasy a objavenie sa osvietených bytostí
Učenosť a kultivácia sú dve odlišné veci
Príbeh stvorenia človeka z hliny
Obmedzenia modernej vedy a šírka a hĺbka Budhovho Fa
Pri záchrane ľudí a vyučovaní Fa sa nič nepredvádza
Budha ľuďom ponúka spásu, nie požehnanie a ochranu
Úpadok ľudstva a nebezpečné názory
Učenia budhizmu sú najslabšou a najmenšou časťou Budhovho Fa
Praktizovanie kultivácie po odchode do dôchodku
Niektorí ľudia počas svojich životov neuspeli v kultivácii a nespravili ani sľub, že budú pokračovať v kultivácii vo svojich ďalších životoch, takže sa pravdepodobne reinkarnujú ako bežní ľudia a nebudú už mať ďalšiu šancu sa kultivovať. V tomto prípade sa to, čo vykultivovali vo svojich predchádzajúcich životoch, premení na šťastie. Napríklad mnohí vysokopostavení úradníci sú reinkarnovaní mnísi. Kým sa kultivovali, zniesli veľké ťažkosti a nazhromaždili si nejaké šťastie, a tak hoci ich kultivácia nakoniec nebola úspešná, stali sa vysokopostavenými úradníkmi alebo cisármi.
Ak spravili sľub, že sa budú vo svojom ďalšom živote znova kultivovať, ak by neuspeli v kultivácii v tomto živote, ten čin im pomôže sformovať si karmický vzťah v ďalšom živote. Možno bude v ďalšom živote pokračovať vo svojej kultivácii v tej istej škole, čo môže ľahko vytvoriť karmický vzťah ku kultivácii. Ak človek spraví taký sľub, keď sa potom reinkarnuje, nebudú sa o neho starať pozemské božstvá nízkych úrovní. Bude sa oňho starať jeho majster, bude ho sledovať a dozerať naňho počas reinkarnácie a zabezpečí, aby sa narodil do rodiny, ktorá uľahčí jeho kultiváciu. A tak bude mať šancu opäť sa kultivovať.
Veľká časť mníchov v niektorých kláštoroch nedokáže uspieť v kultivácii. Hlavným dôvodom ich neúspechu sú mnohé pripútanosti, ktorých sa nezbavili, a to, že nevedia, ako sa kultivovať a nezískali Fa. Niektorí ľudia si myslia, že môžu úspešne vykultivovať Budhovstvo odriekaním sútier, avšak ak sa nezbavia ľudských pripútaností, nebudú v kultivácii úspešní. Ale ich mysle sú zamerané na Budhu, takže po smrti sa túlajú po chráme a nasledujú iných, ktorí sa kultivujú. Taká je ich situácia. Nemôžete ich skutočne nazvať duchmi, ale nemožno ich ani nazvať mníchmi, lebo to nie sú ľudské bytosti. Ľudstvo sa teraz nachádza v dosť veľkom zmätku. Ďalšou vecou je, že niektoré sochy Budhov nemajú na sebe Budhu a v dôsledku tvrdohlavého uctievania, ktoré robili niektorí ľudia, vznikli nejakí falošní Budhovia. Teraz ľudia uctievajú dokonca aj pásik červenej látky priviazaný na strome, uctievajú dokonca hory alebo kamene. Budú uctievať vyrobenú sochu Budhu, napriek tomu, že neprešla zasvätením. Takéto uctievanie dalo vznik falošným Budhom. Vyzerajú rovnako ako skutoční Budhovia, ale sú falošní a pod rúškom Budhov robia zlé veci. Toto sa deje dosť často.
Na získanie pravého ovocia kladú nebesá prísne požiadavky, na rozdiel od toho, ako si to predstavujú ľudia. V skutočnosti budhizmus s príchodom modernej doby prestal byť účinný. Mnohí ľudia už nevedia, ako sa kultivovať a kultivácia je teraz ťažko uskutočniteľná. V budhizme sa teraz nachádza veľa výkladov budhistických sútier. Jeden mních to vysvetľuje takto, druhý onak. Ale takéto vysvetlenia môžu len zviesť ľudí z pravej cesty a všetky sú poškodzovaním Budhovho Fa. Ľudia môžu prísť k novým pochopeniam iba z pôvodných slov a významov nachádzajúcich sa v budhistických sútrach, a iba týmto spôsobom z nich môžu niečo pochopiť. Aj keby porozumeli len drobnému kúsku pravdy, už sa tým zlepšili. Pri opätovnom čítaní pochopia ďalší princíp a opäť sa zlepšia. Na rôznych úrovniach budú mať rôzne pochopenia. Niektorí mnísi sa pokúsili definovať významy v budhistických sútrach a niektorí dokonca napísali knihy, ktoré sa pokúšajú vysvetliť Budhov Fa a ktoré definujú významy. Vyhlasujú, že touto vetou Budha myslel toto a tamtou tamto... tento význam, tamten význam. Avšak vety pôvodne vyslovené Budhom majú na rôznych úrovniach rôzne významy, rozprestierajúce sa po celej ceste k ríši Tathagátu. Mních, ktorý to robí, je však na nízkej úrovni kultivácie a nepochopil pravdy Bódhisattvy alebo Budhu. Pokúša sa objasniť to, čo znamenajú budhistické sútry, pričom v skutočnosti vyjadruje len pochopenie na svojej vlastnej úrovni. Jeho slová neobsahujú vyššie významy a budú len viesť ostatných k pochopeniu na nízkej úrovni, budú ich tam držať v zajatí. V skutočnosti vedie ľudí nadol na pokrivenú cestu. Keď hovorí: „To, čo mal na mysli Budha, bolo...,“ ľudia tým budú obmedzení. Ľudia si budú vykladať veci týmto spôsobom a nikto sa nebude schopný kultivovať na vysoké úrovne.
Takéto výklady sa šírili po generácie. Keď ľudia hovoria o Tripitake („Troch košoch“) – sútrach, disciplinárnych pravidlách a filozofických rozpravách – sútry treba považovať za odlišné. Disciplinárne pravidlá a filozofické rozpravy sa nedajú postaviť na rovnakú úroveň ako sútry. Najmä rozpravy sú plné chaotických komentárov k Budhovmu Fa a znižujú významy, ktoré Budhov Fa pôvodne mal. Dnešní mnísi používajú laickú terminológiu na vysvetlenie budhistických sútier, ale vôbec ich nemôžu vysvetliť. Pôvodný význam toho, čo vyučoval Budha Šákjamuni, bol taký, aký bol, a každý jeho výklad je odchýlkou. Toto je jeden dôvod, prečo je pre dnešných mníchov ťažké uspieť v kultivácii. Mnísi to však nevedia a keď nevedia porozumieť originálom budhistických sútier – čo sa stáva, pretože boli napísané starou, klasickou gramatikou – hľadajú referenčné diela. Ale tie referenčné diela sú plné nezodpovedných výkladov, ktoré spravili autori na základe svojich maličkých pochopení. Toto bol problém počas celej histórie. V dávnych časoch to tak bolo tiež, takže neverte slepo knihám, ktoré boli napísané v dávnych časoch. Nie sú výnimkami a v skutočnosti poškodzujú Budhov Fa. Budha Šákjamuni povedal, že jeho Fa po určitom počte rokov už nebude účinný a že keď príde Obdobie konca Zákona, prídu démoni, aby poškodzovali Fa. Toto je jeden z dôvodov.
Budhizmus sa v Indii už nenachádza a je to kvôli nezodpovedaným činom tamojších mníchov. Jeden chápal sútry takto a ďalší inak, čím vytvorili zmätok rôznych názorov. Nech prišli k akémukoľvek pochopeniu, nebolo to pôvodné pochopenie Budhu Šákjamuniho, pôvodný význam sa stratil. Preto budhizmus už v Indii neexistuje.
Je v poriadku, keď s inými diskutujete o porozumeniach, ku ktorým ste prišli, keďže v tom prípade ste to vy, kto hovorí o svojich vlastných skúsenostiach a porozumeniach budhovských sútier. Nie je na tom nič zlé a nebude to mať žiadne negatívne následky. Najhoršie je, ak používate vlastné slová na zadefinovanie významu budhovských sútier. Každá originálna veta nie je obmedzená len na pochopenie, ktoré sa ukazuje na určitej úrovni. Môže sa vám zdať, že princíp, ktorý je tam vyjadrený, je veľmi správny a dobrý, ale keď opäť zvýšite svoju úroveň a zlepšíte sa, uvidíte, že rovnaká veta obsahuje ešte vyššie pravdy.
Budha Šákjamuni strávil štyridsaťdeväť rokov šírením svojho Fa. Na začiatku nebol na úrovni Tathágatu a niektorý Fa, ktorý vyučoval, bol vyučovaný pred mnohými rokmi. On ale vyučoval neustále a to, čo vyučoval vo svojich neskorších rokoch, pred svojou nirvánou, bolo veľmi odlišné od toho, čo vyučoval skôr. Je to preto, že on sám neustále prichádzal k novým pochopeniam, zlepšoval sa a neustále sa kultivoval. Ale faktom je, že nezanechal ľudstvu princípy a Fa vesmíru. Sú to dnešní ľudia, ktorí to nazývajú Fa alebo sútrami. Keď bol Budha Šákjamuni nažive, neboli sútry. Tie sú výsledkom toho, že ľudia si neskôr vybavili v pamäti slová Budhu Šákjamuniho a už v procese zostavovania boli chyby. Opravdivý význam niečoho z toho, čo Budha Šákjamuni povedal, bol zmenený, ale ľudia v tom čase mali dovolené poznať len toľko. Nič z toho nebolo náhodné, muselo to tak byť. Bolo to preto, že v minulosti sa nikto neodvažoval jasne napísať kultivačné veci a zanechať ich ľudským bytostiam. Ľudia museli všetkému porozumieť sami. Ľudské bytosti sú v ilúzii a nič nevedia. Je pre nich jednoducho veľmi ťažké, aby veciam porozumeli.
To, čo Budha Šákjamuni zanechal ľuďom počas svojho života, boli hlavne kláštorné prikázania. Keď sa Budha Šákjamuni nakoniec priblížil k nirváne, jeden z jeho učeníkov sa ho spýtal: „Teraz, keď náš majster odchádza, koho máme brať za nášho majstra?“ Budha Šákjamuni odpovedal: „Vezmite prikázania za svojho majstra.“ V skutočnosti prikázania, ktoré zanechal, mohli viesť kultivujúcich k dovŕšeniu. Prikázania boli ustanovené, kým bol stále nažive, pričom neskoršie generácie spísali nejaké veci na základe toho, čo povedal v minulosti a považovali to za sútry. Som prvý, kto skutočne poskytol kultivačné veci ľudským bytostiam. Toto sa nikdy predtým nestalo. Spravil som niečo, čo nikto predo mnou nespravil a dal som ľuďom rebrík do neba.
V skutočnosti sú dva dôvody pre existenciu náboženstiev. Po prvé, naozaj umožňujú tým, ktorí sú dobrí a môžu sa kultivovať, aby získali Tao; po druhé, môžu zabezpečiť, že ľudská morálka zostane na relatívne vysokej úrovni. Toto sú dve veci, ktoré majú robiť náboženstvá. V skutočnosti to, čo šírim ja, nie je náboženstvo. Avšak skutočné šírenie Fa a zachraňovanie ľudí bude mať rovnaký účinok. To jest, skutočne umožní ľuďom získať Tao a kultivovať sa, ponúkne vám cestu; a tiež môže umožniť mnohým ľuďom, ktorí počuli Fa a čítali knihu, aby pochopili niektoré princípy a hoci sa nemusia chcieť kultivovať, nebudú už úmyselne robiť zlé alebo škodlivé veci. Takže výsledok je rovnaký, ľudská morálka sa bude udržiavať na relatívne vysokej úrovni. Poslúži to aj na tento cieľ. Skutočné šírenie praxe a vyučovanie ľudí – nerovná sa to spáse ľudí?
V prehistorických časoch niektoré ľudské civilizácie trvali dlhšie, niektoré kratšie a niektoré trvali dosť dlho. V každom období bola odlišná cesta, po ktorej išiel vývoj vedy toho ľudstva. Ľudia dnes fungujú v rámci moderného vedeckého vývoja a nemôžu vedieť, že existujú iné spôsoby, akými by sa veda mohla vyvíjať. Faktom je, že veda dávnej Číny bola úplne odlišná od tej, ktorá prišla z dnešnej Európy. Veda dávnej Číny zameriavala svoj výskum priamo na ľudské telo, život a vesmír. Ľudia dávnych civilizácií sa odvažovali skúmať veci, ktoré boli nehmatateľné a neviditeľné, a boli schopní potvrdiť ich existenciu. Pocity, ktoré človek má pri sedení v meditácii sa postupne zosilňujú, až do bodu, že tie pocity sa nielen stanú veľmi silné, ale stanú sa tiež niečím hmatateľným a viditeľným. Niečo bez formy sa teda povýši na niečo, čo má formu. Takže ľudia dávnych civilizácií išli inou cestou, cestou skúmania mystérií života a spojitostí medzi ľudským telom a vesmírom – cestou, ktorá je úplne odlišná od dnešných empirických vied.
Mesiac bol v skutočnosti vytvorený prehistorickými ľuďmi a jeho vnútro je prázdne. Prehistorickí ľudia boli dosť pokročilí. Dnešní ľudia hovoria, že pyramídy postavili Egypťania a skúmajú, odkiaľ priviezli tie kamene. Ale vôbec to tak nie je. Pyramídy v skutočnosti patria k prehistorickej kultúre a v jednom bode sa ponorili do mora. Kvôli následným zmenám na Zemi – konkrétne, mnohým posunom kontinentálnych platní – sa pyramídy nanovo vynorili. Časom rástol počet ľudí v tej oblasti a noví obyvatelia si postupne uvedomili funkciu pyramíd – to jest, že dokážu zachovať veci po obrovské časové obdobia. Takže do nich umiestňovali mŕtve ľudské telá. Ale títo ľudia pyramídy nepostavili; Egypťania ich len objavili a použili ich. V neskoršom bode Egypťania vybudovali menšie verzie pyramíd na základe originálov, takže vedci sú z toho zmätení.
Dnes je človek schopný nazerať na veci iba vo svetle súčasných vedomostí, pričom najzjavnejším výsledkom je, že veľa vedcov spravilo množstvo definícií, ktoré jednoducho obmedzujú ľudí. Darwin povedal, že človek sa vyvinul z opice a všetci ľudia veria, že človek sa vyvinul z opice. Potom z tejto teórie vyvodzujú toto či tamto. Dnes veda objavila určité veci, ktoré siahajú ďaleko za históriu modernej civilizácie, avšak ľudia sa také veci neodvažujú uznať a namiesto toho ich považujú za nemožné, robia svojvoľné závery a rozprávajú nezmysly. V budúcnosti sa vynorí veda ľudského tela. Fyzika, chémia a iné vedecké disciplíny sa v budúcnosti budú veľmi pravdepodobne vyvíjať na odlišnom základe, nie nevyhnutne na tom západnom. Definície stanovené dnešnou empirickou vedou sú pomerne úzke a uznávajú len to, čo je viditeľné a hmatateľné; všetko neviditeľné a nehmatateľné sa neuznáva. Jej vedecké axiómy nie sú vôbec vedecké a úplne človeka obmedzili. Keď pomocou vedeckých prostriedkov objavíte veci, ktoré sú neviditeľné a nehmatateľné, nie je to veda? Nemalo by sa to považovať za vedu?
Skutočné pochopenie hmoty sa len málo podobá na pochopenie dnešných vedcov. Keď dnešní vedci študujú veci ako napríklad neutróny a atómy, nazdávajú sa, že to nie je bezpečné, keďže častice budú vydávať radiáciu, ak sa neumiestnia do olovenej nádoby. Toto je ich predstava, založená na existujúcich teóriách, ktoré sú v rámci ich vlastného výskumného dosahu. Je to však len tá troška, ktorú môžu poznať. V skutočnosti sú všetky predmety živé. Budha Šákjamuni hovoril to isté. Bez ohľadu na to, v ktorej dimenzii sa hmota nachádza, všetka existuje materiálne, pričom je zároveň živá. Neutróny, atómy, gama lúče a hmota na ešte drobnejších úrovniach sa všetka dá ovládať, ale človek musí dosiahnuť tú úroveň, aby to mohol spraviť. Kung, ktorý si vyvíjame pomocou kultivácie, má v skutočnosti mocnú radiáciu, ktorú kultivujúci môže plne ovládať. Dnešná veda skúma, ako bol vytvorený vesmír, že vznikol tak a tak, z tejto či tamtej látky. Vyššie pochopenie je, že vesmír sa skladá z času a priestoru. V skutočnosti sa najzákladnejšia úroveň vesmíru skladá z energie. Čím je látka drobnejšia, tým má väčšiu rádioaktivitu a toto je základ toho najzákladnejšieho. Dnešní vedci sa to neodvažujú uznať, pretože ich vedomosti nedosiahli ten bod.
Hmota na extrémne mikroskopickej úrovni – mimoriadne miniatúrnej, mimoriadne mikroskopickej – sa skladá z pôvodnej hmoty, ktorá v skutočnosti nie je živá. Je to forma pôvodnej hmoty, ktorú si nemožno predstaviť použitím spôsobu uvažovania bežného človeka. Táto pôvodná hmota je desivá, pretože každý objekt, ktorý do nej spadne, bude rozpustený a rozložený. Pôvodná hmota, prísne vzaté, nemôže byť nazvaná hmotou. Vesmír má špecifické vlastnosti, nazývané Zhen, Shan, Ren. Prečo je to tak, že všetky drobné častice predmetov obsahujú Zhen, Shan, Ren? V skutočnosti môžu Zhen, Shan, Ren zostaviť a držať pohromade najpôvodnejšiu hmotu – najpôvodnejšie veci, ktoré sa ešte nedajú celkom nazvať hmotou – zhromažďuje a drží pohromade najpôvodnejšie veci, vytvárajúc najmenší druh primitívnej hmoty. Keď ju sformuje, sú na jej základe zostavené rôzne druhy mimoriadne mikroskopických častíc hmoty a tieto drobné častice sa potom preskupia a vytvárajú zem, kameň, kov, svetlo a čas, ktoré sa nachádzajú v rôznych dimenziách – základné materiály tohto vesmíru. Toto ďalej plodí a vytvára väčšie formy hmoty, čo dáva vznik všetkým veciam. Keďže sú teda všetky veci a predmety vytvorené z tejto špeciálnej vlastnosti vesmíru, prirodzene v sebe majú obmedzujúci štandard Fa vesmíru. Všetka hmota má teda budhovskú povahu – to jest, Zhen, Shan, Ren, to sú veci, ktoré vytvárajú vesmír. Toto je Budhov Fa, tiež známy ako Tao.
Všetky veci sú živé a obsahujú budhovskú povahu, avšak všetky sú náchylné k tomu, aby sa opotrebovali. Okrem špeciálnej charakteristiky Zhen Shan Ren, každá forma druhotnej látky čelí vážnemu nebezpečenstvu – predmety zvetrajú a rozložia sa. Inými slovami, predmety sa rozpadnú. Zoširoka povedané, keď sa predmety rozpadnú, znamená to, že nižšie úrovne vesmíru sa pokazia, že ten Fa prestane účinkovať. Keď prestane účinkovať Zákon v srdciach ľudí, stanú sa zlými a už nebudú viazaní morálnymi hodnotami. Keď sa ľudská morálka udržiava v normálnom stave, môže sa Fa udržiavať konštantný a stabilný; toto je uskutočniteľné, pokiaľ sa ľudské srdce nepokazí. Inak, keďže ľudská bytosť musí prechádzať prevteľovaním, bez ohľadu na to, čím sa stane v tomto cykle znovuzrodenia – nech je rastlinou, živočíchom, materiálnym predmetom, betónom alebo pieskom – nech je čímkoľvek, stále bude so sebou niesť svoju karmu. Takže keď sa na to pozeráme z tejto perspektívy, keď degeneruje ľudstvo, nedegeneruje len ľudská spoločnosť, ale všetky veci. V období konca Zákona, Zem, určité dimenzie vesmíru, kvety, tráva a stromy, to všetko má karmu.
Pri existencii [šiestich ciest] prevteľovania je možné, že ľudská bytosť sa narodí ako človek v jednom živote a ako zviera v ďalšom. Prevteľovanie v skutočnosti nie je obmedzené na znovuzrodenie v jednej zo šiestich kategóriách životov, ako sa tradične verí. Tých šesť je len to, čo popísal Budha Šákjamuni. Život sa môže reinkarnovať ako ľudská bytosť, nebeská bytosť, démon asura, a môže sa reinkarnovať aj ako divé zviera, domáce zviera či materiálny objekt.
Ak sa má ľudská veda vyvinúť do určitej úrovne, najprv sa musí zvýšiť štandard ľudskej morálky, inak by vypukli hviezdne vojny. Ľudské bytosti nikdy nebudú schopné dosiahnuť ríše Budhov pomocou technológie. Prečo? To, čo ovládajú Budhovia a nebeské bytosti, sú vedy a technológie vyššie ako tie ľudstva. Inak povedané, ak ľudské bytosti chcú dosiahnuť takú výšku, nemôžu to spraviť iba pomocou prostriedkov vedy a technológie. Ak by vedecké a technologické prostriedky boli skutočne schopné takých prielomov, skutočne by sa vyskytli prírodne nešťastia. Je to preto, že keby ľudské bytosti dosiahli úroveň takej výšky pomocou technológie a získali by nebeské sily takej veľkosti, ale ich mysle by boli stále naplnené bojovnosťou, nenásytnosťou, žiadostivosťou, rôznymi túžbami, závisťou a všetkými druhmi pripútaností, vrátane pripútanosti ku sláve a zisku – ak by tam priniesli pripútanosti všemožných druhov – v nebesách by zavládol chaos. Preto to absolútne nie je dovolené.
Jediným spôsobom pre ľudské bytosti, ako ísť nahor, je kultivácia. Iba keď sa človek zbaví pripútaností a túžob pomocou namáhavej kultivácie a prispôsobí sa špeciálnej charakteristike vesmíru – Zhen Shan Ren – iba potom môže dosiahnuť takú vysokú úroveň. Čo je vlastne veda? To, čo ovládajú Budhovia a Bohovia, je najvyššia veda. Ich pochopenie hmoty je najjasnejšie a na mikroskopických úrovniach môžu vidieť hmotu do určitého mikroskopického stupňa, a môžu vidieť aj väčšie formy hmoty, ktoré existujú vo vesmíre. Dnes to ľudia nazývajú pojmami ako materiálne veci, molekuly a ešte menšie sú atómy... Čo sa týka hmoty, ktorá je vyššie, myslia si, že planéty sú najväčšie. Ale planéty nie sú najväčšou formou hmoty; sú iné, ešte väčšie. Budhovia sú schopní vidieť výrazne väčšie formy hmoty, ako aj výrazne drobnejšie formy na mikroskopickej úrovni. Avšak ani s takými schopnosťami nemôžu Budhovia, vrátane Tathágatov, vidieť pôvod hmoty. Dokonca ani Tathágatovia nemôžu vidieť, aký veľký tento vesmír nakoniec je.
Bytosti na nebesiach hovoria, že je veľmi ťažké sa kultivovať, že kultivácia je takmer nemožná. Prečo to hovoria? Pretože Budhovia nemajú žiadne ťažkosti, ktoré by znášali. Budhovia na nebesiach nemajú ťažkosti. Majú len príjemné veci, radostné veci a môžu mať všetko, čo si zaželajú – vrchol slobodného života. Uvažujte potom o tom: majú veľké nebeské sily a žiadne ťažkosti, ako by sa mohli kultivovať? Je pre nich skutočne ťažké zlepšiť sa. Pre ľudské bytosti je ľahšie kultivovať sa, ale ak nedosiahnu tú ríšu, nikto tam nemôže vystúpiť. Podobá sa to na fľašu, ktorá je plná špiny a nemôže stúpnuť na hladinu vody. Keď sa človek neočistí, rozhodne nemôže stúpnuť.
Veľká múdrosť Budhu sa vzťahuje na veľkú múdrosť v jeho ríši. Budha, ktorého úroveň je dvojnásobná oproti Tathágatovi, rozumie pravde vesmíru na oveľa vyššej úrovni ako je úroveň Tathágatu. Keď hovorí o troch tisíckach veľkých svetov, nie je to tak, že sú v každom jednom zrnku piesku. Veľkí osvietení zistili, že niektorý piesok a kamene ich majú, ale niektoré kamene nie. Napríklad žula ich nemá. Niektoré kamene, keď jeden z nich vezmete a pozriete sa naň, uvidíte mimoriadne rozľahlý svet a bytosti tam vyzerajú ako ľudské bytosti. Necítia otrasy aj keď tým kameňom hodíte, pretože jednoducho tak existujú. Ak ho niekam položíte alebo ho dokonca ponoríte pod vodu, žiadna voda do tej dimenzie nemôže vniknúť.
Je to obrovský svet. Pojem veľkosti predmetov, ako ho poznajú ľudia, je v skutočnosti nesprávny. Pojem „veľkosti“, o ktorom hovoria bežní ľudia, neexistuje. Vidíte síce, že predmet je taký, ale to je len prejav medzi bežnými ľuďmi. Nech je to kus papiera, obraz, alebo veľmi tenký list papiera – všetky z nich môžu mať na sebe telá Zákona. Bežným ľudským bytostiam sa to zdá nepredstaviteľné, ale to sú len bežní ľudia.
V skutočnosti v našej fyzickej dimenzii na Zemi človek nie je jediným druhom s ľudskou podobou. Aj v moriach sú bytosti s ľudskou podobou. V minulosti to niektorí ľudia zverejnili, ale bežná spoločnosť to nemohla prijať a označila to za poveru. Ale v skutočnosti to, čo bolo povedané, je pravda. Keď sa kontinentálne platne začnú posúvať, objaví sa nejedno morské dno. Bytosti s ľudskou podobou sú na dne morí a je ich niekoľko druhov. Niektorí z nich pripomínajú nás a niektorí sú dosť odlišní. Niektorí majú žiabre, niektorí majú ľudskú formu od pása nahor a rybiu od pása nadol. Iní majú ľudské nohy a horná časť ich tela je ryba.
V súčasnosti napísali niektorí mnísi mnoho kníh. Ale čo napísali? Čierna čchi sa šíri z každého slova a riadku. Títo ľudia to sami nemôžu vidieť, no veci vo vnútri sú chaotická zmes. Takéto javy sú v období konca Zákona už veľmi desivé.
Dharma Budhu Šákjamuniho sa zrodila v Indii, takže prečo sa tam stratila? Kým bol Budha Šákjamuni nažive, vyučoval svoje veci a ľudia konali podľa jeho požiadaviek. Keď Budha Šákjamuni vyučoval svoju Dharmu, ak jej niekto nerozumel, mohol sa ho na ňu spýtať. Keď ste spravili niečo nesprávne, Budha Šákjamuni vás mohol opraviť. Po odchode Budhu Šákjamuniho z tohto sveta mnohí mnísi na základe svojich vlastných pochopení slová Budhu Šákjamuniho chaoticky interpretovali. Predpokladajme, že Budha Šákjamuni sa vykultivoval do výšky domu a že bežný mních sa dokázal vykultivovať iba do úrovne jednej stopy. Mohol potom ten mních pochopiť všetky opravdivé vnútorné významy Dharmy na rôznych úrovniach celou cestou až k úrovni ovocia Tathágatu? Slová Budhu Šákjamuniho obsahujú na každej úrovni kultivačnú metódu tej úrovne. Preto sa kultivujúci môže kultivovať nahor na základe pochopení, ktoré dosiahne na rôznych úrovniach. Keď sa vykultivuje na novú úroveň, bude tam stále Fa, ktorý ho bude viesť. Takže zakaždým, keď dosiahne novú úroveň, bude mať nové pochopenie rovnakej vety vo Fa. Keby ste čítali pôvodný text budhistických sútier, získali by ste pri každom čítaní nové pochopenie. Keby ste sa opäť zlepšili a čítali by ste tie sútry znova, získali by ste opäť nové pochopenia. Presne takto by ste pokračovali v učení sa, v menení sa, v zlepšovaní svojho pochopenia a vaša kultivačná úroveň by rástla.
Hneď ako niektorí mnísi pomocou slov bežných ľudí a so svojimi vlastnými pohľadmi hovorili o budhistických sútrach alebo napísali knihy takého druhu, okamžite vtiahli ľudí do svojich vlastných obmedzení. Definovali význam budhistických sútier. Slová Budhu Šákjamuniho boli na veľmi vysokej úrovni a obsahovali množstvo hlbších významov. Avšak tí mnísi sa k ničomu z toho neosvietili. Bolo to preto, že ich kultivačné úrovne boli nízke! Takže ich slová, keď im budhisti verili, voviedli ľudí do rámca poznania toho mnícha a obmedzili ich. Na povrchu sa zdalo, že robili dobrú vec, keďže to vyzeralo, že povzbudzovali ľudí k študovaniu budhizmu. Ale nepoškodzovali v skutočnosti Budhov Fa? Poškodzovanie Budhovho Fa môže mať rôzne podoby. Niektorí záškodníci ho chvália a zároveň ho pritom poškodzujú. Takého poškodzovanie je najťažšie rozpoznateľné a najťažšie odhaliteľné, a je najškodlivejšie. Presne kvôli tomu sa Dharma Budhu Šákjamuniho v Indii už neodovzdáva.
Mnoho ľudí sa pokúša vysvetliť, čo učil Budha Šákjamuni, a hovoria, že slová Budhu Šákjamuniho majú tento alebo tamten význam. Ale to je len to, čo tí ľudia pochopili na svojich vlastných úrovniach. Niektorí ľudia majú otvorené tretie oko a videli nejaké pravdy na rôznych úrovniach. Ale to, čo videli, nie je také vysoké a hlboké ako to, čo Budha Šákjamuni videl na úrovni Tathágatu, a oni neprenikli do toľkých dimenzií ako on. Ľudia, ktorí majú otvorené tretie oko na veľmi nízkych úrovniach, môžu vidieť len niekoľko dimenzií a tie, čo vidia, sú na veľmi nízkych úrovniach. V rôznych dimenziách sú rôzne pravdy, takže keď povedia, že niečo je také a také, nie je to nutne tak. Tí, čo nezodpovedne interpretujú Fa, vedú ľudí do obmedzení svojich vlastných pochopení. Takže povedzte mi, ochraňujú Budhov Fa alebo ho ničia? Preto nikto nemá dovolené zmeniť ani jediné slovo v sútrach! Osvieťte sa podľa originálneho učenia sútier a kultivujte sa podľa nich! Nikto nemá dovolené svojvoľne interpretovať ani jediné slovo z budhistických sútier. Je však v poriadku, keď hovoríte o osobnom porozumení na rôznych úrovniach. Ľudia si môžu navzájom vymieňať skúsenosti: „Pochopil som niečo... teraz som pochopil nasledovný význam...“ „Mám pocit, že to naznačuje, že som to a to neriešil správne, takže by som sa tak a tak mal zlepšiť...“ alebo „Táto veta sa týka mňa, poukazuje na moju chybu. To je veľmi dobré.“ Keď sa človek zlepší a číta ich znova, zistí, že tá istá veta mu dáva nové porozumenie. Takto sa človek zlepšuje, takto sa ľudia osvecujú a chápu veci.
Dnes existujú mnísi a laickí budhisti, ktorí napísali mnoho vecí a ktorí považujú to, čo napísali, za sútry. Ale iba Fa vyučovaný Budhom sú sútry! Ako by sa mohli tieto veci, vrátane vecí, ktoré napísali, považovať za sútry?! Avšak oni ich volajú sútrami. Mnoho laických budhistov a mníchov dokonca túži po sláve a materiálnom zisku, a radi sa predvádzajú. Ostatní ich chvália a oni majú zo seba radosť. Kultivujúci by sa mal naozaj kultivovať. Skutočná kultivácia znamená zbavovať sa ľudských pripútaností. Veci ako túžba po sláve a zisku medzi bežnými ľuďmi, bojovnosť alebo predvádzanie sa, žiarlivosť v srdci – všetky ľudské túžby a pripútanosti musia byť odstránené. Takže tí, ktorí majú silnú túžbu, aby sa dostali pred ostatných a predvádzali sa v svetskom svete, môžete si predstaviť, koľko pripútaností ukazujú. Opravdivým kultivujúcim sa na takýchto ľudí ťažko pozerá. Sú aj takí, ktorí kultivujú Budhovstvo, avšak stále intenzívne túžia po peniazoch a bohatstve. Nepovedia to nahlas, ale hneď, ako sa ich srdce rozruší, ľudia na vysokých kultivačných úrovniach alebo Budhovia to vedia.
Tu sa zameriavame na tých, ktorí robia kultiváciu z povolania [ako mnísi a duchovenstvo], ale to isté v skutočnosti platí pre mnohých, ktorí študujú budhizmus. Študujú títo ľudia skutočne budhizmus? Čo nakoniec tí kultivujúci kultivujú? Kultivácia nie je nič iné ako odstraňovanie pripútaností. Bežné ľudské túžby by sa mali brať veľmi, veľmi zľahka. Prečo mnohí ľudia, ktorí získali Tao, odišli hlboko do hôr a nechcú zostať v kláštoroch v období konca Zákona? Dôvodom, že odišli do hôr a lesov je, že zistili, že mnoho ľudí v kláštoroch nerobí skutočnú kultiváciu. Mnohí mnísi tam majú pripútanosti, ktorých sa nechcú vzdať, neustále medzi sebou intrigujú a bojujú, a už to nie sú miesta čistoty alebo miesta na opravdivú kultiváciu. Takže títo kultivujúci sa od nich držia ďaleko.
Potom je tu samozrejme otvorené poškodzovanie, ktoré robia sekty a démonické praktiky. Tie sú ľahko identifikovateľné a človek môže na pohľad povedať, že sú zlé. Avšak poškodzovanie robené v mene budhizmu je najvážnejšie. Prečo povedal Budha Šákjamuni, že v období konca Zákona jeho Dharma už nebude schopná spasiť ľudí? Dnes je obdobie konca Zákona. Mnísi sotva dokážu spasiť seba, ani nehovoriac o iných! Popísal som veci, ktoré sa dejú v období konca Zákona a niektorí ľudia si náhle uvedomili pravdu. Vývoj dnešnej spoločnosti je desivý. Len sa pozrite na všetky tie falošné, skazené, zlé a chaotické veci, ktoré sa objavili!
Takže sme tu detailne osvetlili tieto pravdy, ale nemenovali sme žiadnych konkrétnych ľudí. Mnoho mníchov napísalo knihy a na povrchu sa zdá, že šíria Budhov Fa. Ale hlboko vo svojich kostiach to robia kvôli sláve a osobnému zisku. Ľudia sa ma pýtali: „A čo ten a ten?“ Ja som na to odpovedal: „Hoci je veľmi slávny, interpretuje svojvoľne budhistické sútry a propaguje seba. V skutočnosti bol už dávno odsúdený do pekla.“
Sútry, disciplinárne pravidlá a filozofické rozpravy – s výnimkou sútier, všetky poškodzujú pôvodný význam Budhovho Fa. Teraz sú ľudia, ktorí hovoria o „Troch košoch.“ Ale v skutočnosti tri koše neexistujú: existujú len sútry, a sútry sú sútry. Nič iné nemožno položiť na rovnakú úroveň ako sú sútry.
Úpadok človeka nezačal časom Evy, ako hovoril Ježiš. Táto Zem prešla cez viac ako jednu civilizáciu a jedno primitívne obdobie; boli tu prehistorické civilizácie, ktoré boli zničené. V niektorých prípadoch bola Zem úplne zničená alebo vymenená a bola vytvorená úplne nová Zem. Nehovorilo ľudstvo o katastrofách konca sveta? V náboženstvách sa o tom skutočne hovorí. Po prejdení určitého času sa prihodí veľká katastrofa a po prejdení určitého času sa prihodí malá katastrofa. V malej katastrofe sú ľudia vyhladení v malom rozsahu, keď sa nejaká oblasť veľmi pokazí, je zničená. Sú tu zemetrasenia, ponorenie kontinentálnych platní, šírenie piesočných búrok alebo epidémie či vojny. Malá katastrofa je obmedzená na určitú oblasť, pričom veľká katastrofa ovplyvní väčšinu ľudstva. Veľká katastrofa sa prihodí iba raz za veľký počet rokov. Pohyb tejto Zeme, ako aj pohyb hmoty, nasledujú určité zákony. V procese pohybu sa objaví veľká katastrofa a tá vedie k úplnému zničeniu ľudstva. Je však malé množstvo ľudí, ktorí prežijú a zdedia niečo z prehistorickej kultúry, žijú život veľmi podobný tomu v dobe kamennej. Keďže všetky výrobné nástroje boli zničené, nasledujúca generácia to má ešte ťažšie, pretože veľa vecí upadlo do zabudnutia. V tomto primitívnom stave sa opäť rozmnožujú a po čase sa opäť objaví civilizácia a pokročilá technológia. Keď ľudská rasa opäť upadne, opäť sa objavia katastrofy. Je tu teda cyklická zmena, v ktorej sú obdobia vytvárania, stagnácie a degenerácie.
Inými slovami, degenerácia ľudstva je nevyhnutnosť. Ale v každom období, keď sa objaví civilizácia, existujú vždy Bohovia, ktorí do ľudského sveta pošlú veľké osvietené bytosti, aby zachránili ľudí. Cieľom je zabrániť neprimeranej degenerácii ľudskej mysle vo vzťahu k látkam a hmote na Zemi. Všetka hmota, ktorá vytvára Zem tohto vesmíru, má špeciálnu vlastnosť. Iba pomocou tejto špeciálnej vlastnosti je možné vytvárať z primitívnych, bezforemných vecí hmotu, ktorá má formu a život. Ale ľudská myseľ má zakázané zdegenerovať predtým, ako zdegeneruje hmota. Preto zakaždým, keď sa objaví civilizácia alebo kultúra, objavia sa medzi ľudskými bytosťami veľké osvietené bytosti. Vo všetkých prehistorických obdobiach sa objavili veľké osvietené bytosti. V súčasnej civilizácii sa objavili bytosti ako Ježiš, Šákjamuni a Lao-c’, aby ľuďom povedali veci. V civilizovaných oblastiach rôznych období boli rôzne osvietené bytosti, ktoré boli zodpovedné za to, aby naučili ľudí, ako sa vrátiť k pôvodnému, pravému ja. Umožnili tým, ktorí mohli získať Tao, aby dosiahli dovŕšenie, ukázali bežným ľuďom, ako si vážiť cnosť a vyžadovali, aby si ľudstvo udržiavalo svoju morálku v relatívne vyrovnanom stave, čím zaistili, že ľudská myseľ nebude tak ľahko degenerovať. Čakali, kým nakoniec nezdegeneruje všetka hmota vo vesmíre, a potom sa už o to nezaujímali. Ale to je mimoriadne dlhý proces.
To, o čo sa snažia osvietené bytosti počas toho času, je zabrániť degenerácii človeka, a keď to robia, umožnia tým, ktorí môžu ísť nahor v kultivácii, aby sa skutočne kultivovali a získali Tao. Človek sa nevyvinul z opice, ako vyhlásil Darwin. V skutočnosti sa týmto človek ponižuje. Ľudské bytosti sem všetky spadli z mnohých dimenzií vesmíru. Nespĺňajú už požiadavky Fa na tej úrovni vesmíru, a preto museli spadnúť nadol. Presne ako sme predtým povedali, čím ťažšie sú pozemské pripútanosti človeka, tým hlbšie nadol spadne, a pád bude pokračovať, až kým tá bytosť nespadne do stavu bežných ľudských bytostí. V očiach vyšších bytostí tvoj život človeka nie je na to, aby si len bol človekom, ale na to, aby si sa na Zemi, v tomto stave ilúzie, rýchlo prebudil a vrátil sa. V skutočnosti majú na mysli toto; otvárajú ti dvere. Tí, ktorí sa nemôžu vrátiť, sa môžu len ďalej reinkarnovať, až kým si nenazhromaždia obrovské množstvo karmy a nie sú zničení. Preto boli na Zemi mnohé katastrofy.
Inak povedané, Zem je skládka odpadu vesmíru. V rámci nespočetných obrovských vesmírov existuje nespočetne veľa galaxií a planét, a na každej planéte sú bytosti. Ľudské bytosti neuznávajú existenciu iných dimenzií, takže nie sú schopné vidieť existenciu tých bytostí. Sú v iných dimenziách rovnakých planét ako tie, ktoré vidíme, nie sú v našej dimenzii, a tak ich bežní ľudia nemôžu vidieť. Je to podobné ako keď ľudské bytosti hovoria, že Mars v tejto dimenzii je horúci, ale ak by človek dokázal preniknúť cez túto dimenziu, ukázalo by sa, že na tej strane je studený. Mnoho ľudí s nadprirodzenými schopnosťami sa pozerá na Slnko, pozerajú a pozerajú, a už sa im viac nezdá horúce. Keď sa pozrú opäť, je tmavé. Keď sa pozrú ešte raz, vidia ho ako studený a osviežujúci svet. V tejto materiálnej dimenzii sa prejavuje jedným spôsobom, pričom v inej materiálnej dimenzii sa prejavuje inak. Všade teda existujú živé bytosti, všade existujú ľudia. Keď nevyhovujú štandardu na danej úrovni, kúsok po kúsku klesnú. Podobá sa to na žiaka, ktorý prepadne, a takto spadnú medzi bežných ľudí. Ľudské bytosti vo vesmíre, ktoré sú nedobré, spadnú dole, spadnú do úplného stredu vesmíru – Zeme.
Človek v ľudskom svete prechádza cez reinkarnácie a nie je zaručené, že sa narodí opäť ako ľudská bytosť. Môže sa reinkarnovať do niektorej z množstva rôznych materiálnych vecí, rôznych rastlín, rôznych zvierat alebo dokonca mikroorganizmov. Počas priebehu svojich reinkarnácií si vždy nesie so sebou zlé činy, ktoré spravil, a to je karma. To, čo bytosť môže so sebou niesť, je cnosť a karma, a tie sú stále s ňou. Ak sa niekto, koho karma je veľká, reinkarnuje ako strom, ten strom bude mať karmu. Keď sa reinkarnuje ako zviera, to zviera bude mať karmu. Tehly, pôda, kamene, zvieratá a rastliny na Zemi, všetky môžu mať karmu. Prečo liek, ktorý teraz v období konca Zákona vezme pacient alebo ho dostane v injekcii, nie je taký účinný ako v minulosti? Je to preto, že dnešné ľudské bytosti vytvorili obrovské množstvo karmy, nesú na sebe silnú karmu, preto sa pôvodná účinnosť lieku stratila a už vôbec nie je schopný vyliečiť tú chorobu. Ak by bola podaná väčšia dávka lieku, pacienta by to mohlo otráviť. Mnohé dnešné choroby sú nevyliečiteľné. Taký je stav celej planéty, všetko v skutočnosti zdegenerovalo do veľkého rozsahu.
Ježiš bol schopný niesť hriechy ľudí a Budha Šákjamuni ťažko a namáhavo strávil štyridsaťdeväť rokov zachraňovaním ľudí. Nehovorili o širokej spáse vnímajúcich bytostí? Prečo potom jednoducho nevzali všetkých ľudí nahor do neba? Pretože ľudia nespĺňajú štandardy vyšších úrovní. Z tohto dôvodu nemôžu ísť nahor. Každá úroveň má svoj štandard. Môžete ísť na vysokú školu, ak nespĺňate požiadavky na študenta vysokej školy? Je príliš veľa vecí, ktoré nemôžete opustiť, vaše telo je príliš ťažké. Ste na tej pozícii, na ktorej je váš morálny štandard. Jediný spôsob, ako stúpnuť, sa podobá chodeniu do školy: kto dokáže vstúpiť do vyššieho ročníka, bude tam. Zvyšok ešte viac zdegeneruje a bude zničený. Keď odpad začne smrdieť, nie je dovolené, aby znečisťoval vesmír. Musí teda byť zničený.
Budhovia hovoria o širokej spáse vnímajúcich bytostí, presnejšie povedané, tí na úrovni Tathágatu hovoria o širokej spáse vnímajúcich bytostí. Budhovia, ktorých úroveň je dvakrát vyššia ako Tathágatu, takí veľkí Budhovia sa už nestarajú o záležitosti bežných ľudských bytostí. Ak by sa starali a povedali by čo i len jedno slovo, spôsobilo by to zmeny medzi bežnými ľuďmi. Takže sa o nich nemôžu starať, keďže ich moc je príliš veľká. Zem pre väčšieho Budhu nie je ani taká veľká ako jeho prst na nohe, a pre ešte väčšieho Budhu je Zem menšia ako jeho vlas. Slová, ktoré Budha vysloví, sú Fa, a keď sú vyslovené, spôsobia okamžité zmeny. Z toho dôvodu sa nikdy nemiešajú do záležitostí na Zemi. Iba Tathágatovia a Bódhisattvy hovoria o širokej spáse vnímajúcich bytostí.
Tathágata Budha označuje ľudí za bežných ľudí, ale ak sa ešte vyššie nebeské bytosti po dosiahnutí tej úrovne obzrú späť na Tathágatov, sú to pre nich bežní ľudia. V očiach nebeských bytostí na takej vysokej úrovni sa ľudské bytosti nerovnajú ani mikroorganizmom. Keby videli také prehnité miesto, povedali by: „Zničte ho! Odstráňte ho!!“ Zem je také miesto. Tí, ktorí hovoria o zľutovaní s ľudskými bytosťami, sú Budhovia na úrovni v najbližšej blízkosti k ľudským bytostiam. Ježiš bol na úrovni Tathágatu a takisto Lao-c’. Tí na vyšších úrovniach sa nestarajú o ľudské záležitosti. Ak ich ľudské bytosti volajú, nemôžu to počuť. Keby ľudská bytosť volala ich meno, rovnalo by sa to ich urážke. Bolo by to ako zvuk, ktorý vychádza z kusa výkalov a volá vaše meno.
Ježiš, podobne ako ostatní, bol na úrovni Tathágatu. V minulosti bol Tathágata najnižší stav medzi Budhami. Bývalo to tak, že tí pod úrovňou Tathágatu sa nepovažovali za Budhov; nazývali sa „Bódhisattvy“ alebo „Arhati“. Každý Tathágata má svoje vlastné nebeské kráľovstvo. V našej Mliečnej ceste je viac ako sto Tathágatov. To znamená, že je tam viac ako sto svetov nebeských kráľovstiev Budhov. Každý taký svet je ovládaný Tathágatom. Tathágata v každom nebeskom kráľovstve má svoj vlastný súbor kultivačných metód, svoj vlastný súbor metód na spásu ľudí. Vytvorenie jeho vlastného sveta je priamo spojené s jeho vlastnou kultiváciou. Vytvorenie jeho vlastného sveta je výsledkom kultivácie. Ale tieto svety nie sú niečím, čo môže vytvoriť moderný človek pomocou kultivácie. Vznikli pred nespočítateľnými, nespočítateľnými stovkami miliónov rokov.
Je tu problém. Ako bežní ľudia si môžeme myslieť, že kým sa kultivujeme, je dobré obohatiť naše mysle ovládaním viacerých kultivačných metód a spoznať viac z toho, čo sa vyučuje v rôznych náboženstvách. Ľudia považujú také veci za múdrosť a znalosti medzi bežnými ľuďmi. V skutočnosti to nie sú znalosti medzi bežnými ľuďmi a nedá sa im porozumieť pomocou bežných ľudských názorov. Prečo sa ľudská bytosť musí v kultivácii zamerať na kultiváciu svojho xinxingu a prečo taoistické praktiky zdôrazňovali cnosť? Je to preto, že tento vesmír má Fa, charakteristickú vlastnosť. Táto charakteristická vlastnosť vesmíru má rôzne požiadavky na rôzne bytosti na rôznych úrovniach. Ľudské bytosti sú na tejto úrovni bežných ľudí, takže musia spĺňať morálny štandard určený pre bežných ľudí. Prečo nemôžu spraviť pokrok v kultivácii, ak nepovažujú cnosť za dôležitú? Pretože úrovne nad bežnými ľuďmi majú štandardy pre vesmírne bytosti a ak ich nenaplníte, nebudete schopní ísť nahor. Prečo môžu Bohovia na nebesiach spadnúť? Prečo Arhat spadne, ak sa nekultivuje dobre? Práve preto, že už nespĺňa štandard na tej úrovni.
Takže v tejto Mliečnej dráhe je viac ako sto nebeských kráľovstiev a každé nebeské kráľovstvo má jedného Tathágatu, ktorý mu vládne. Štandardy a zloženie jeho nebeského kráľovstva sú sformované jeho kultivačnou metódou. Zistili sme, že nech sú to náboženské praktiky alebo iné kultivačné cesty, pohyby na povrchu sú pomerne jednoduché – stačí meditácia so spojenými rukami. Aj v taoistickej škole, ktorá vyžaduje viac pohybov, je nanajvýš niekoľko jednoduchých pohybov. Prečo potom takéto praxe dokážu dosiahnuť vysoké sféry Budhov, Bódhisattiev a Arhatov? Je to preto, že opravdivý vývoj a transformácia toho kungu je extrémne zložitá. Všetky bunky toho človeka musia byť vyvinuté a transformované, musí byť vyvinutý celý rad nebeských síl, a je ešte veľké množstvo vecí, o ktorých ľudia nevedia – vecí, ktoré sú vhodné iba pre určité úrovne – a tieto tiež musia byť vyvinuté. Ak použijem príklad, sú ešte zložitejšie ako najkomplikovanejšie presné prístroje známe ľudskému svetu a sú jednoducho mimo dosahu človeka. Preto sa v kultivačnom svete hovorí: „Kultivácia závisí od vás, pričom kung závisí od majstra.“ Inými slovami, opravdivé kultivačné metódy... Ľudia taoistickej školy síce hovorili o kultivačných metódach, ale tie predstavujú len princípy a želania na povrchovej úrovni, sú to len veci na úrovni pojmov. Ak si človek naozaj chce vykultivovať skutočný kung z vysokoenergetickej látky, on sám musí mať to želanie, musí to chcieť spraviť. Ale skutočný vývoj sa deje v iných dimenziách a je mimoriadne zložitý, ľudia to nemôžu spraviť. Všetko to robí majster toho človeka.
Potom je tu problém. Ak primiešate veci z iných praxí do vašej kultivácie, objavia sa problémy. V minulosti mnísi nemali dovolené mať kontakt s inými praxami a po generácie kláštory mníchom prísne zakazovali, aby čítali texty z iných praxí. Dnešní mnísi, to je chaos. Bývalo to tak, že mnísi nemohli mať svetský majetok a bolo im výslovne zakázané čítať texty iných praktík. Dôvodom je, že pre neho je nevyhnutné, aby zostal pri jednej kultivačnej metóde, aby sa pevne držal jednej kultivačnej disciplíny. Iba keď bola jeho myseľ a myšlienky naplnené vecami jednej praxe, mohol sa pevne kultivovať nahor, ísť nahor po jedinej ceste. Inak, ak primiešate veci z iných praktík, podobá sa to na vloženie súčiastky z fotoaparátu do televízora – okamžite sa pokazí. Len ilustrujem ten bod. Ak človek primiešava veci do svojej kultivácie, celý jeho kung bude pomiešaný a nebude sa už môcť kultivovať nahor. Navyše, je ťažké rozpoznať opravdivé veci od falošných a keď primiešate zlé, falošné veci, pravdepodobne skončíte tak, že ste sa kultivovali úplne zbytočne. Dokonca ani váš majster s tým nemôže nič spraviť, pretože je to problém vo vašom xinxingu.
Proces vyvíjania kungu je mimoriadne komplikovaný, ale ľudia to považujú za nejakú bežnú ľudskú teóriu. „Naučím sa niečo z kresťanstva, trošku z budhizmu, trošku z taoizmu a trošku z konfucianizmu.“ Nazývajú to „veľa náboženstiev pod jednou strechou“, ale v skutočnosti je to nezmysel. Toto je najväčší problém, ktorý nastal v období konca zákona. Všetci ľudia majú budhovskú povahu, majú želanie kultivovať sa a chcú byť dobrí. Avšak ľudia považujú tieto veci za bežnú ľudskú teóriu. S bežnými ľudskými zručnosťami to môže byť tak, že čím viac sa ich učíte, tým lepšie. Ale človek, ktorý primiešava iné praxe, iba znásobuje zmätok a chaos v sebe. Nebude sa môcť kultivovať a nebude mať ani kúsok kungu.
Keď sa sformuje názor, bude vás riadiť po celý život, bude ovplyvňovať vaše uvažovanie a dokonca celú škálu emócií, ako šťastie, hnev, smútok a radosť. Je to sformované po narodení. Ak je tam táto vec dlhý čas, stane sa časťou myslenia človeka, absorbuje sa do skutočného vlastného mozgu toho človeka a v tomto bode bude formovať jeho povahové rysy.
Názory, ktoré ste si vyvinuli, vás budú obmedzovať a riadiť po celý život. Ľudský názor je zvyčajne sebecký – alebo horší – takže sa vytvára myšlienková karma, ktorá bude zas riadiť toho človeka. Ľudská bytosť by mala byť riadená svojou hlavnou dušou. Keď je vaša hlavná duša omámená a nahradená názormi, bezvýhradne ste sa im oddali a váš život je teraz pod ich kontrolou.
Vaše ja je vaše vrodené ja a nemení sa. Ale ľudské bytosti majú sklon ľahko si vytvárať názory, keď sa učia chápať veci, a tie názory nie ste vy. Ak si dokážete nevytvoriť žiadne názory, keď sa na niečo pozeráte, budete mať vnímanie vašej vlastnej láskavej, vrodenej povahy – pohľad vášho opravdivého ja – a budete sa pozerať na vec láskavo. Čím viac sa ukáže vaše opravdivé ja, tým vyššia je úroveň vašich myšlienok a tým bližšie sú vaše myšlienky k Pravde, a tým viac vaše myšlienky stelesňujú ríšu vašej vrodenej, láskavej povahy. Extrémne, extrémne mikroskopické častice, z ktorých sa skladá ľudské telo, vytvárajú povahu ľudskej bytosti, niečo, čo sa nikdy nezmení. Keď sú odstránené hranice, ktoré obmedzujú uvažovanie človeka, hneď sa ukáže ľudská láskavá povaha, povahové rysy, vlastnosti a charakter, a to je vaše opravdivé ja.
Hlavná duša sa nezmení kvôli tomu, že si človek vyvinul názor. Povaha hlavnej duše sa nezmení kvôli názoru, ktorý si sformoval ten človek. Môže to však byť tak, že kvôli rôznym ľudským názorom a formám karmy je vrodená povaha človeka zakopaná, zakrytá, úplne uzavretá a nie je schopná ukázať sa. Ale nezmení sa. Je to preto, že karma nemá takú jemnú látku. Karma je vytvorená medzi bežnými ľuďmi, takže je to látka bežných ľudí. Nie je možné, aby tá látka bola taká mikroskopická, pričom látky, z ktorých bol vytvorený život ľudskej bytosti, sú mimoriadne mikroskopické. Preto sa karma do nich nemôže zamiešať. Je to len tak, že pôvodná povaha človeka bola zahrabaná. Jeho pôvodná povaha má svoj vlastný spôsob pozerania sa na veci. Ak môžete skutočne odstrániť názory sformované po narodení a znovu nadobudnúť pohľad vašej pôvodnej povahy, to bude miesto, odkiaľ ste prišli, najskorší názor, ktorý ste si sformovali – to jest, názor, ktorý ste mali na mieste, kde ste boli na začiatku vytvorený. Ale je veľmi ťažké odstrániť názory, ktoré ste získali po narodení, pretože práve toto je kultivácia.
Fa ma odlišné prejavy na rôznych úrovniach. Na určitej úrovni má svoje prejavy na tej úrovni. Ak ste bytosť narodená na tej úrovni, vaše myslenie bude zodpovedať názorom Fa na tej úrovni. Keď sa opäť ukáže vaša opravdivá pôvodná povaha, bude to váš štandard chápania vecí, a tým štandardom budete vy sám.
Karma nemá štandard Zhen Shan Ren; hodnotí veci podľa štandardu zastávaného v čase, keď boli predstavy sformované. Môže premeniť človeka na to, čo bežní ľudia nazývajú „prešibaná líška“ alebo „svetaskúsený človek“. Keď sa to stane, je to tak, že sa prejavujú rôzne formy myšlienkovej karmy, ktorá bola vytvorená pritom, ako sa človek kultivuje, a ktorá bráni v kultivácii. Ak by ľuďom nebránila karma, kultivácia by bola veľmi ľahká. Táto karma bola vytvorená pred niekoľkými rokmi za určitých okolností a za okolností určitého morálneho štandardu, takže hodnotí veci podľa týchto štandardov. Ak sú sformované veľké množstvá tejto veci, človek ňou bude ovládaný po zvyšok svojho života. Keď si názor, ktorý bol vyvinutý, myslí, že niečo je dobré alebo zlé, ten človek si bude myslieť tiež, že to je dobré alebo zlé, a bude si myslieť, že veci by sa mali spraviť tak a tak. Ale jeho skutočné ja tu už nie je. Jeho skutočné ja je úplne uzavreté a zakryté týmito neláskavými, získanými názormi. Už nemá svoj vlastný, opravdivý štandard na rozoznanie dobrého od zlého.
Názor sa sformuje v myšlienkach mozgu a myšlienková karma vytvorená názorom je chumáč karmy, ktorý sa formuje na vrchu hlavy človeka. A čo súcitné myšlienky (shan nian)? Škola Šákjamuniho vyučovala, že len čo človek začne uvažovať, vytvorí sa karma. To, čo sa označuje za „súcitné myšlienky“ sa v skutočnosti zmení, keď to posudzujeme podľa vyššieho štandardu a používame požiadavky vyššieho štandardu Zhen Shan Ren.
Toto znamená, že bežný človek, ktorý žije v tomto svete, nemôže nájsť samého seba. Takéto názory ovládajú človeka nielen jeden život, ale navždy. Iba keď sa uskutoční zmena, budú odstránené. Inak vás budú ovládať navždy. Keď sa názory postupne stanú silnejšie, skutočné ja človeka skutočne prestane existovať. Teraz sa hovorí, že karma je nabalená na karme. Skutočne to dosiahlo ten bod. Len sa pozrite na bežných ľudí. Nevedia ani, čo celé dni robia a prečo žijú!
Rôzni ľudia majú rôzne vrodené vlastnosti a rôznu schopnosť porozumenia, to je ten princíp. Niektorí ľudia môžu týmto veciam porozumieť, čo znamená, že ich Budhovská povaha sa môže opäť objaviť a stále majú nádej. Niektorí ľudia im však nemôžu porozumieť, čo znamená, že sú zahrabaní príliš hlboko v získaných myšlienkach a názoroch, v tom prípade nemajú nádej.
Kultivácia sa volá kultivácia, pretože poskytuje metódu na kultivovanie seba, cestu, po ktorej sa dá ísť. V minulosti sa hovorilo: „Tento človek nekultivuje Tao, avšak je v Tao.“ Kým nasleduje malú cestu, hovorí o „ničote“ alebo „prázdnote“. Žije svoj život v tomto svete a nasleduje cestu osudu. Je vyrovnaný so svetom. Myslí si: „Dajte mi to, čo mám dostať; to, čo nemám dostať, nechcem.“ Nenasleduje ani typické formy kultivácie, dokonca ani nevie, čo je „kultivácia“. Avšak sú majstri, ktorí sa starajú o ľudí ako je on. Zriedka sa dostane do sporu s inými. Toto je to, čo ľudia nazývali „V Tao, bez kultivovania Tao.“ Bežní ľudia tiež môžu dokázať o nič sa neusilovať, ale takíto ľudia nakoniec nedosiahnu žiadnu úroveň ovocia. Takýto človek nezíska kung a môže len neobmedzene zhromažďovať cnosť, veľké množstvo cnosti. Mnoho ľudí mu bude ubližovať, pretože je veľmi ťažké byť dobrým človekom. Čím viac je to takto, tým viac cnosti nahromadí. Ak začne praktizovať, prirodzene sa to premení na veľké množstvo kungu. Ak nezačne praktizovať, bude mať pravdepodobne vo svojom ďalšom živote na odplatu šťastie, stane sa vysokopostaveným úradníkom alebo zarobí peniaze. Samozrejme, väčšina ľudí, ktorí sú v Tao bez kultivovania Tao, majú špeciálne pozadie, a sú ľudia, ktorí sa o nich starajú. Je v stave nekultivovania Tao, avšak jeho myšlienky, jeho sféra, sú v Tao, takže v budúcnosti sa vráti na svoje pôvodné miesto. Kultivuje sa bez kultivovania Tao – niekto pre neho transformuje kung, hoci o tom nevie. Jeho život je plný nešťastí, trpí a spláca svoju karmu. Jeho xinxing sa potichu zlepšuje počas celého jeho života a on je vždy v tomto stave. Toto sú ľudia so špeciálnym pozadím. Pre bežného človeka je ťažké to uskutočniť.
Konfucius zanechal človeku spôsob správania sa, ktorý je vhodný pre ľudí – Náuku o strede. Lao-c’ vyučoval kultivačnú metódu. Avšak v skutočnosti čínski ľudia skombinovali Konfuciove myšlienky s myšlienkami taoistickej školy. Od začiatku dynastie Song si začali hľadať svoju cestu dovnútra aj budhistické myšlienky. Budhistické myšlienky sa tak zmenili na nepoznanie. Po dynastii Song boli veci z čínskeho konfucianizmu začlenené do budhizmu. Veci ako synovská oddanosť a podobne – veľa obsahu tohto druhu. Ale budhistická škola v skutočnosti nič také neobsahuje. Budhistická škola berie ľudské záležitosti zľahka a podľa jej pohľadu mal človek počas svojich mnohých životov nevedno koľko rodičov. Iba keď opustíte všetky také pripútanosti a kultivujete sa s tichou a pokojnou mysľou, môžete dosiahnuť úspech. Všetko sú to pripútanosti. Takže potom, ako boli Konfuciove myšlienky primiešané do budhizmu, objavil sa problém s pripútanosťou k rodinným citom.
Ľudské bytosti existujú tu, na najnižšej úrovni, a potom sú vrstvy a vrstvy nebies. Tathágata je na tejto úrovni, Ježiš patril na úroveň Tathágatu a takisto aj Lao-c’. To, čo mohli vidieť na tej úrovni, bolo iba to, čo sa nachádzalo pod nimi. Mohli vidieť veľmi málo z toho, čo bolo nad nimi, a vôbec nemohli vidieť to, čo bolo ešte vyššie. Bolo to preto, že ich úroveň určila, koľko múdrosti budú mať.
Čo sa potom týka myšlienky vytvorenia človeka z hliny, o ktorej vedel Ježiš, výraz, ktorý použil, prišiel od bytosti, ktorú považoval za Pána – „Boh vytvoril človeka z hliny.“ Hovoril o hline, ktorú poznajú bežní ľudia? Nehovoril. Nebola to hlina, ktorú poznajú bežní ľudia. Takže všetka hmota vo vyšších dimenziách, vrátane hliny, je vysokoenergetická látka z mikroskopickej úrovne. Kedy bol potom vytvorený „človek“, ktorého popisoval? Bolo to spravené na Zemi pred začiatkom civilizácie alebo v nejakom inom čase? V skutočnosti správa o tejto veci existovala v dávnej legende a on ju povedal ľuďom – teda, že Boh vytvoril človeka z hliny.
Ale v skutočnosti to nebola hlina z tejto ľudskej strany. Hlina na druhej strane má inteligenciu a navyše veci, ktoré vytvárajú tú stranu, sa po prinesení sem podobajú na kung. Mal na mysli to, že človek bol vytvorený na druhej strane. Nebeskí ľudia majú kožu jemnejšiu a citlivejšiu ako tá naša. Je to kvôli tomu, že nemajú bunky, ktoré sú zložené z rovnakej vrstvy látok ako naše bunky tu; tie ich sa skladajú z jemnejších a drobnejších látok. Keď sú vtlačení do tejto dimenzie bežných ľudí, zistíme, že sú rovnakí ako človek. Vyzerajú len mimoriadne nádherne a majú mimoriadne jemný výzor. Ľuďom teda musela byť pridaná väčšia vrstva látky buniek tela. Ľudia tak prevzali vzhľad, ktorý majú teraz.
Ľudia na nebesiach majú tiež telá a keď sem priletia, vyzerajú rovnako ako my. Pod veľkými horami v Číne sú pochované telá nebeských ľudí. Keď umreli, ich telá boli pochované pod hory. Vyzerajú približne rovnako ako ľudské bytosti a nie tak, ako sa píše v písmach. Keď bol Ježiš vo svete, v skutočnosti nezanechal ľuďom žiadne písma. Boli to skôr ľudia po ňom, jeho nasledovníci, ktorí ich spísali v súlade s vtedajšou dobou. Budha Šákjamuni tiež nezanechal žiadne písma, boli to tiež jeho nasledovníci, čo ich spísali. Takže hoci títo nasledovníci počuli slová, čo boli povedané, nepochopili ich pôvodný význam, na akých ľudí sa vzťahovali, alebo v ktorom historickom období sa tie popisované veci stali.
Ježiš povedal, že človek bol vytvorený z hliny. Bežní ľudia si myslia: „Naše telá predsa nie sú z hliny.“ Preto sa hovorí, že hlina na mimoriadne vysokých úrovniach je lepšia ako látka našich fyzických tiel. Čím je úroveň vyššia, tým je lepšia.
V značne dávnom čase, keď ešte neexistoval človek na nízkej úrovni, bytosti hore vytvorili človeka v iných dimenziách. Keď nejakej dimenzii poviem, že niečo sa má sformovať, okamžite sa to sformuje. Hocijaký predmet sa môže vytvoriť jedinou myšlienkou naň – nakreslíte ho prstom do vzduchu a on sa sformuje, hoci len v iných dimenziách. Inými slovami, to, čo sa v minulosti povedalo o stvorení sveta, o stvorení sféry nebies, alebo to, čo povedali budhistické písma o vytvorení vesmíru – všetky tie veci boli stelesnením moci Budhov. To znamená, že pozitívnu karmu, dobrú karmu a zlú karmu, všetky zovšeobecnili ako „karmu“. Takže tieto veci boli vytvorené Budhami.
Budha s veľkou mocou skutočne môže okamžite vytvoriť nebeskú sféru a čím vyššia je úroveň Budhu, tým nádhernejšie budú nebesá, ktoré vytvorí. Navyše, nemusí ani pohnúť rukou; stačí otvoriť ústa, povedať to a stane sa to realitou. Na ešte vyšších úrovniach stačí jediná myšlienka – príde to s jedinou myšlienkou. Preto Budhovia, ktorí sú vyššie Tathágata, nemôžu riadiť bežné ľudské záležitosti; len čo by na niečo pomysleli, veci na Zemi by sa okamžite zmenili. Dokonca ani Budha Tathágata neriadi veci tu priamo. On len dáva pokyny a Bódhisattvy veci vykonávajú.
Dokonca aj v Dharme, ktorú odovzdával Budha Šákjamuni, boli ľudské bytosti schopné pocítiť veľkosť Budhovho Fa. Ale Fa je jednoducho obrovský – skutočne je to tak. Budha Šákjamuni vyučoval, vzhľadom na svoju úroveň, Tathágatov Fa. Bežným ľuďom sa aj to zdalo veľmi vysoké. V minulosti mohol byť iba Tathágata nazývaný Budhom. Bódhisattva ani Arhat neboli Budhovia; žiaden z nich nedosiahol ríšu Budhu. Takže keď vtedy niekto povedal „Budha“, myslel tým Tathágatu. Ale Tathágata nie je najvyšší stav vo vesmíre, v skutočnosti je to najnižšia úroveň Budhu. Medzi Budhami sa iba tí na najnižšej úrovni starajú o bežné ľudské záležitosti. Budhovia na príliš vysokej úrovni to nemôžu robiť, pretože vo chvíli, keby otvorili ústa, na Zemi by nastali zmeny. Ako by to mohlo byť dovolené? Vôbec sa o ne nestarajú. Preto sa o ne starajú len Tathágatovia. Tathágatovia sa však tiež nestarajú o veci osobne. Sú to Bódhisattvy, ktoré robia veci na záchranu ľudí. Takže už dosiahnutie úrovne Tathágatu je mimoriadne.
Na mikroskopickej úrovni môže Tathágata vidieť tritisíc veľkých svetov v jedinom zrnku piesku. V učení Budhu Šákjamuniho je teória troch tisícok veľkých svetov. Povedal, že v Mliečnej ceste je tritisíc planét, ktoré sú rovnaké ako tá ľudská, a sú na nich ľudia rovnakí ako ľudské bytosti. V skutočnosti ich je viac ako tritisíc. Povedal tiež, že v zrnku piesku je tritisíc veľkých svetov. V jedinom zrnku piesku existuje tritisíc svetov ako ten náš, ktorý obýva ľudstvo; nie je to nepochopiteľné? Keď je tretie oko človeka otvorené, môže vidieť veci zväčšene a na mikroskopickej úrovni vidí už niečo také mikroskopické. Ale predstavte si to, v jedinom zrnku piesku je tritisíc veľkých svetov. Sú potom moria a rieky v tých tritisíc veľkých svetoch v tom zrnku piesku? Je potom ďalších tritisíc veľkých svetov v zrnkách piesku v tých riekach? Takže ani Budha Šákjamuni nevidel pôvod hmoty. Preto povedal: „Je taký malý, že nemá vnútro,“ čo znamená, že je taký malý, že nemožno vidieť pôvod hmoty.
Dnešná fyzika môže rozpoznať len to, že molekula sa skladá z atómov, a že atóm sa skladá z jadra a elektrónov. Ešte mikroskopickejšie sú kvarky a neutrína. Môže ísť len potiaľto, to je všetko. Čo je potom pôvod hmoty, keď sa pohybujeme ďalej dole? Kvarky a neutrína nemožno vidieť ani pomocou mikroskopu. O ich existencii sa vie len prostredníctvom iných prístrojov. Čo sa týka odpovede na to, čo leží ďalej dole, ľudská technológia je od toho veľmi ďaleko. Čo sa týka veľkých vecí, ľudia veria, že najväčšími objektmi sú planéty. Ale Budha Šákjamuni to takto nevidel. To, čo videl Budha Šákjamuni, bolo už veľmi veľké. Objavil, že planéty nie sú najväčšie. Keď však prenikal nahor, nemohol vidieť vrchol. Preto nakoniec povedal: „Je taký veľký, že nemá vonkajšok.“ Takže jeho výrok „Je taký veľký, že nemá vonkajšok, je taký malý, že nemá vnútro,“ znamenal, že je taký veľký, že nemá hraníc a taký malý, že nemožno vidieť jeho spodok.
Živé bytosti sú komplexné a štruktúra vesmíru je mimoriadne komplexná. Vedomosti, ktoré majú dnešní ľudia, dosiahli svoj vrchol. Keď dosiahli vrchol, stali sa niečím, čo obmedzuje vývoj ľudskej vedy. Napríklad, mnohí vynikajúci vedci spravili definície v oblasti fyziky a chémie. V hraniciach týchto definícii je to, čo hovoria, skutočne správne. Je v poriadku stavať na nich. Avšak pravda sa úroveň za úrovňou zvyšuje. Keď prekonáte ich definície, zistíte, že tie definície v skutočnosti ľudí obmedzujú.
Pre dnešnú vedu je to rovnaké. Niektorí ľudia spravili definíciu vedy, takže niečo sa považuje za „vedu“ iba ak to zodpovedá tej definícii. Keď zostanete v rámci jej hraníc, všetci si myslia, že to je veda. Keď prekročíte jej definíciu, objavíte, že obmedzuje pokrok ľudstva. Bez výnimky neuznáva nič nehmatateľné a neviditeľné, takže pôsobí veľmi obmedzujúco. Budhovia, Taovia a Božstvá, o ktorých hovoríme, existujú v iných dimenziách, ktorých sa človek nemôže dotknúť alebo ich vidieť. Takže ak by tie bytosti boli objavené použitím metód dnešnej vedy, neboli by potom vedecky dokázané? Boli! Ale západ už stanovil definíciu vedy a všetko, čo moderná veda nedokáže vysvetliť, sa bez výnimky radí do kategórie teológie alebo náboženstva. Neodvažuje sa také veci uznať.
Západná veda zašla do extrému. Budhistická škola hovorí, že všetko prechádza stavmi vytvárania, stagnácie a degenerácie. Vytváranie znamená sformovanie, pričom stagnácia znamená zotrvanie v určitej fáze. Veda z Európy, obmedzená svojím rámcom definícií, teraz zisťuje, že nedokáže ďalej napredovať. Ak by pokračovala v skúmaní nadol, mohla by objaviť veci za hranicami vedy. Tieto veci teda bez výnimky označuje ako náboženstvo a teológiu. Ale ak niekto objaví veci, ktoré neexistujú v oblasti súčasnej vedy a spraví to pomocou ľudskej modernej vedy a technológie, alebo objaví veci, ktoré sú nehmatateľné a neviditeľné, a študuje ich pomocou vedeckých metód dneška, nie je to vedecké? Problém je, že definícia vedy je už dlho pevne určená, a všetko mimo jej hraníc sa vôbec neuznáva. Preto nezostalo miesto pre ďalší pokrok.
Sú tu nejakí vedci, ľudia považovaní za úspešných v určitých oblastiach, ktorí tiež spravili veľký počet definícií. Títo vedci, ako Newton a Einstein, boli podľa štandardov bežných ľudí veľmi úspešní a dokázali vidieť oveľa ďalej ako bežní ľudia. Definície, ktoré stanovili, ako aj veci, ktoré ľudstvu zanechali, sú cennou studnicou vedomostí. Avšak akýkoľvek prebiehajúci výskum alebo pochopenie, ktoré vzišlo prácou v rámci hraníc ich myšlienok, bude nasledovať určité vzorce. Ak ich nasledovníci pracujú úplne v rámci teoretických hraníc týchto vedcov, nikdy ich neprekonajú a ani nedosiahnu nové prielomy.
Keď niekoho objav alebo vynález prekoná rámec predtým spravených definícií, uvedomí si, že tie definície ľudí obmedzujú. Je to preto, že na vyšších úrovniach sú vyššie formy vedomostí a vyššie pravdy. Dobrým príkladom je naša znalosť hmoty. Ľudia si predtým mysleli, že najmenšími časticami hmoty sú atómové jadrá. Avšak dnes si už nemyslia, že sú to atómové jadrá, keďže sú ešte kvarky a potom neutrína. Ukazuje to, že ľudia sa o takých veciach neustále dozvedali viac. Keď sa stanoví nová definícia a spraví sa ďalší objav, bude slúžiť opäť ako obmedzenie. Takto to je. Faktom je, že definície väčšinou obmedzujú ľudí.
Einstein nebol bežný človek. Zistil, že to, čo vyučuje náboženstvo a dokonca teológia, je správne. Ľudské pochopenie materiálneho sveta je obmedzené na vedomosti ľudských bytostí, podobne ako dnešné vedecké definície. Ak by ľudský výskum skutočne skúmal hlbšie a vyvíjal by sa ďalej, zistilo by sa, že to, čo vyučovalo náboženstvo, je správne. Životy, ktoré existujú na úrovni o jednu úroveň vyššie ako človek, potom predstavujú vedu a technológiu o jednu úroveň vyššie a ich pochopenie sveta pomocou vedy a technológie a ich poznatky prekračujú bežných ľudí. Preto Einstein, potom ako dosiahol vrchol ľudskej vedy a technológie a následne skúmal ďalej, zistil, že to, čo hovorí náboženstvo, je úplná pravda. V nedávnej dobe sa mnoho vedcov a filozofov nakoniec obrátilo na náboženstvo – a boli to všetci veľmi úspešní ľudia. Oproti tomu, tí, ktorí sú v súčasnosti paralyzovaní obmedzeniami stanovenými súčasnou vedou a slepou vierou v ňu, kategoricky označujú tieto veci za stredovekú „poveru“.
Slová, že „všetky Fa vedú k jednému“ je niečo vyučované v kontexte jednej špecifickej kultivačnej cesty. Škola Tao hovorí, že je tritisícšesťsto praxí, z ktorých všetky vedú k Tao. Budhovská škola hovorí, že je osemdesiatštyritisíc praxí, pomocou ktorých môže človek kultivovať Budhovstvo. Ak sa však niekto pokúsi skombinovať niekoľko rozličných náboženstiev a praktizovať ich spolu v rovnaký čas, je to niečo úplne odlišné od toho, čo hovoria tieto slová. Ako by ľudia mohli poznať nebeské záležitosti? To, čo sa pokúšajú spraviť, je jednoducho úplný nezmysel.
V dávnej Číne bola skupina známa ako „Cesta jednoty“ (Yiguandao). Skupina, ktorá vznikla v neskorej dynastii Qing, presadzovala spojenie piatich náboženstiev. Bola to bludárska sekta a od chvíle, ako sa objavila v dynastii Qing, sa ju ľudia snažili zlikvidovať. Cisári Veľkého Qingu sa ju snažili zlikvidovať. Na začiatku obdobia republiky sa ju Národná strana (KMT) tiež pokúšala zničiť a popravovali hromadne jej členov. Keď Komunistická strana v revolúcii prevzala moc, podobne zabíjala členov tej skupiny po desiatkach. Prečo sa to stalo? Nič v ľudskej spoločnosti v skutočnosti nie je náhoda. Historický vývoj len nasleduje nebeské zmeny. Preto, nech sa v ľudskej spoločnosti stane čokoľvek, nie je to spravené na niekoho náhly podnet. Inými slovami, neboli to bežní ľudia, ktorí ju chceli zlikvidovať. Bola to skôr nebeská vôľa. Vyššie bytosti ju chceli zničiť a nechceli jej dovoliť existovať. Ten nezmysel o „spojení piatich náboženstiev“ bol vážny prípad poškodzovania Fa. Bola to forma prejavu činov démonov medzi bežnými ľuďmi.
Dokonca ani Prapôvodný Pán Nebies alebo Budha Šákjamuni sa neodvážili navrhnúť zjednotenie či spojenie budhistického a taoistického systému. Ako by sa to mohlo stať! Dokonca aj v budhizme sa vyučuje, že nemožno zmiešať dve kultivačné cesty. Tí, ktorí praktizujú Čistú zem, nemôžu praktizovať školu Zen; tie dve nemožno zmiešať. Tí, ktorí kultivujú Zen, nemôžu praktizovať Tiantai alebo Huayan. Keď sa kultivujete, nemôžete jednoducho zmiešať rôzne cesty kultivácie. Prečo je to tak? Je to preto, že vývoj kungu je niečo mimoriadne komplexné. Máte iba jedno telo a pripomína to typ surového materiálu, ktorý sa vkladá do stroja. Váš kung sa vytvára v tom stroji. Všetko musí byť pre vás starostlivo usporiadané – či je to metóda, ktorá sa používa na vašu spásu, každý krok, ktorý treba spraviť, forma, v akej sa vyvíja váš kung atď. Ale ak by ste v polovici vašej cesty mali byť vložený do iného stroja, aký by bol výsledok? Mohli by ste sa ešte kultivovať? Čo myslíte, čo by sa s vami stalo? Bol by to chaos a stala by sa z vás hromada odpadkov.
Mnoho ľudí nedokázalo spraviť pokrok vo svojej praxi presne kvôli tomu, že sa takto nezodpovedne kultivovali. Skutočný význam slov Budhu Šákjamuniho „žiadna druhá kultivačná cesta“ je, že kultiváciu nemožno miešať. Neskôr boli slová „žiadna druhá kultivačná cesta“ pochopené nesprávne a myslelo sa, že znamenajú niečo iné. Ale miešanie praxí je prísne zakázané. Cesta jednoty vyučovala „spojenie piatich náboženstiev“ – niečo, čo nebeské zákony zakazujú. Avšak teraz sa tá skupina znova objavila na Taiwane. V období konca Zákona nikto nezakročí a je to preto, že sa o to v tomto období už nikto nestará. Človek sa ešte viac pokazil, takže všetky nebeské bytosti dali od toho ruky preč a už sa o veci nestarajú. Ani neponúkajú ľuďom spásu. Tí, ktorí veria v Budhu alebo ho uctievajú, sa už nechcú namáhavo kultivovať, ale chcú zbohatnúť a oslobodiť sa od nešťastí. Zašlo to až takto ďaleko.
Ľudia si dokonca myslia, že to, čo vyučuje Cesta jednoty, dáva zmysel. Myšlienky v mysli kultivujúceho, ako aj niekoho s náboženskou vierou, sú dosť rozhodujúce. Niektoré kultivačné cesty závisia úplne od viery a neobsahujú žiadne techniky, takže keď sa do vašej mysle primiešajú iné veci, pokazí to veci, ktoré vaša prax kultivuje. Pôvodne tam neboli také fyzické pohyby. Teraz sú však všade v ľudskom svete démoni a prinášajú ľudstvu skazu. Nemá každý súcitné (Shan) myšlienky? To je presne to, čo chcú démoni zničiť, aby spôsobili, že neuspejete v kultivácii.
Sú dva druhy ľudí, konkrétne, tí, čo idú do extrémov a tí, ktorí kráčajú po strednej ceste. Od začiatku bol Zen budhizmus v kategórii tých extrémnych a nestal sa kultivačným systémom. Okolo Zen budhizmu sa vždy viedli polemiky. Hoci sa ľudia kultivovali podľa zenových metód, v skutočnosti sa o nich staral Budha Šákjamuni, keďže mali srdce pre kultiváciu Budhovstva a snažili sa o dobrotu. Zen nevytvoril systém. Bódhidarma nemá svoje vlastné nebeské kráľovstvo a nemôže teda poskytnúť ľuďom spásu. Faktom je, že sám Bódhidarma vo svojom čase považoval Budhu Šákjamuniho za pôvodného majstra. Hoci sa nazýva patriarchom Zenu, v skutočnosti bol učeníkom Šákjamuniho – učeník dvadsiatej ôsmej generácie, učeník, ktorý si veľmi ctil Budhu Šákjamuniho. Vychádzal z teórií Budhu Šákjamuniho a zameral svoje osvietenie na „ničotu“ a toto sa nevzďaľovalo od Šákjamuniho teórií. Postupom času to išlo so Zenom z kopca. Neskoršie generácie považovali Bódhidarmov prístup za samostatnú kultivačnú cestu a nazdávali sa, že je najvyššia. Avšak nebola najvyššia. Zen v skutočnosti upadal s každou nasledujúcou generáciou a Bódhidarma sám povedal, že jeho učenia budú pokračovať len šesť generácií.
Bódhidarma dával pomerne veľkú váhu „ničote“, o ktorej hovoril Budha Šákjamuni a veľmi si ctil Budhu Šákjamuniho. Bol známy ako jeho učeník dvadsiatej ôsmej generácie. Ale nasledujúce generácie zašli úplne do extrému. Keď zašli do extrému, nastala fáza degenerácie, keď Bódhidarmu a Šákjamuniho videli ako takmer rovnocenných. Ľudia začali uctievať Bódhidarmu a považovali Bódhidarmove teórie za jediné budhistické pravdy. Toto sa v podstate rovnalo zídeniu na scestie.
Je to preto, že Bódhidarma sa vykultivoval na nízku úroveň a dosiahol iba úroveň ovocia Arhata – bol len Arhatom. Koľko toho mohol skutočne poznať? Nakoniec nedosiahol úroveň Tathágatu. Medzera medzi jeho úrovňou a úrovňou Budhu Šákjamuniho bola značná! Preto sú jeho učenia najbližšie k filozofii bežných ľudí a jeho teórie sú pre ľudí najľahšie prijateľné – najmä tie, ktoré považujú náboženstvo za formu filozofie alebo politiky. Tí, ktorí používajú teoretický prístup a študujú budhizmus ako filozofiu, majú najväčší sklon prijať jeho teórie. Dosť pripomína filozofiu bežných ľudí.
Budhovia existujú na každej úrovni, nech ide človek akokoľvek vysoko. Avšak podľa Zenu – kultivujete sa a kultivujete, a potom už nič neexistuje. Vo svojej kultivácii dokonca neuznávajú ani ľudské bytosti. Živé, viditeľné ľudské bytosti sú priamo tu pred nami, avšak oni ich neuznávajú ako reálne. Je to ešte horšie ako s tými bežnými ľuďmi, čo majú biednu schopnosť porozumenia, ktorí hovoria: „Verím tomu, čo vidím, a keď to nevidím, neverím.“ Títo ľudia neuznávajú dokonca ani to, čo vidia. Načo potom žiť? Načo otvárať oči? Zavrieť oči, netreba ležať, netreba stáť... Nič neexistuje, že? Zašli do extrému. Bóddhidharma povedal, že jeho Dharma môže byť odovzdávaná iba po šesť generácií. Je hlúpe, ako sa ľudia dnes stále pevne držia týchto princípov, ktoré vlastne ani neexistujú. Vošli do slepej uličky. Neuznávajú seba, neuznávajú Budhov, neuznávajú Zem? Ak neuznávajú ani svoju vlastnú existenciu, načo treba mať meno? A načo jesť? Môžete byť hladný celý deň, nepozerať na čas a nevnímať zvuk...
A napokon je všetko preč. Neznevažuje to teda Budhu Šákjamuniho? Ak by Budha Šákjamuni nič nevyučoval, čo robil štyridsaťdeväť rokov? Vedia, čo je opravdivým významom „prázdnoty“ v učení Budhu Šákjamuniho? Keď Budha Šákjamuni povedal, že nezanechal žiaden Fa, myslel tým, že v skutočnosti nevyučoval kultivačnú metódu alebo Fa vesmíru. To, o čom hovoril, boli iba veci na jeho kultivačnej úrovni a to, čo zanechal bežným ľuďom, bol Fa Tathágatu – osobitne, kultivačné skúsenosti a ponaučenia. Skutočná Dharma, ktorú odovzdával Šákjamuni, keď bol na tomto svete, boli prikázania, a diskutoval aj o určitých pochopeniach na rôznych úrovniach, čo je Fa na určitej úrovni. Ale Budha Šákjamuni nechcel, aby ľudia zostali zachytení na jeho úrovni, a preto povedal: „Vo svojom živote som nevyučoval žiadnu Dharmu.“ Povedal to, pretože vedel, že Dharma, ktorú vyučoval, nebola najvyššia. Tathágata je Budhom, ale nie je Budhom na najvyššej úrovni. Budhov Fa je bezhraničný. Kultivujúci by nemal byť obmedzený jeho Dharmou. Človek s veľkými vrodenými vlastnosťami sa môže kultivovať ešte vyššie, kde sú vyššie a hlbšie pochopenia, ako aj zodpovedajúce prejavy Fa.
Kultivačnú úroveň človeka budú niektorí kultivujúci v priebehu kultivácie poznať, ale nie je to tak, že ju všetci kultivujúci musia poznať. Väčšina kultivujúcich ju bude poznať iba potom, čo dosiahne stav osvietenia alebo keď dosiahnu vysoké úrovne nad Zákonom trojitého sveta. Tí, ktorí ju poznajú, môžu rozoznať svoju úroveň podľa farby kungu, ktorý vychádza z ich tiel, podľa stĺpa kungu, alebo ju môžu vidieť na samotnom tele. V kultivácii v Zákone trojitého sveta, kung, ktorý sa objaví ako prvý, je červený, a potom, ako sa zvyšuje úroveň človeka, stane sa oranžovým, potom žltým, potom zeleným atď., pričom dovedna je tam deväť farieb – teda červená, oranžová, žltá, zelená, azúrová, modrá, fialová, farebná a bezfarebná. Stačí jeden pohľad, aby ste videli, na akej úrovni ste. Ak ste získali priehľadné telo a pokračujete v kultivácii nahor, budete robiť kultiváciu nad Zákonom trojitého sveta. Získali ste už úroveň ovocia a začali ste úvodnú fázu kultivácie Arhatovho Fa. Robenie kultivácie nad Zákonom trojitého sveta znamená, že ste prekročili Tri ríše a už nepodliehate reinkarnácii. Ak skončíte svoju kultiváciu v tomto bode, ste Arhatom. Ak budete pokračovať v kultivácii, budete sa kultivovať na vysokú úroveň Arhata a tá úroveň má tiež svoje farby. Avšak tie farby červená, oranžová, žltá, zelená, azúrová, modrá a fialová sa líšia od tých, ktoré sú v Zákone trojitého sveta. Farby v kultivácii Zákona trojitého sveta sú husté, podobné tým, čo majú ľudské bytosti. Ale na tej úrovni Arhata sú priehľadné odtiene červenej, oranžovej, žltej, zelenej, azúrovej, modrej, fialovej, farebnej a bezfarebnej. Pri ďalšej kultivácii sú tam ďalšie skupiny deviatich farieb, s tým rozdielom, že sú priehľadnejšie, jemnejšie a nádhernejšie. Týmto spôsobom sa to znova a znova opakuje. Dá sa teda rozoznať, kde je človek v kultivácii.
Ale ľudia nemajú dovolené vidieť to a pre bežných ľudí veci nie sú také jasné, pretože je to záležitosť osvietenia. Čo by zostalo na osvietenie, ak by sa veci, ktoré vykultivovalo telo, ukázali na povrchu? Každý by sa kultivoval, každý by to robil. Kto by to nerobil? Všetko by bolo také reálne. Dokonca ľudia s neodpustiteľnými hriechmi, akokoľvek nenapraviteľní, by sa to prišli učiť. Nebola by tu otázka osvietenia. Ak by to tak bolo, kultivácia by bola nemožná. Niektorí ľudia hovoria: „Ak to uvidím jasne s otvorenými očami, budem sa to učiť.“ Ale to nestačí. Ak by taký človek mohol všetko vidieť a veci by boli úplne jasné, určite by sa už nemohol kultivovať. Nemal by dovolené kultivovať sa. Je to preto, že človek sa musí vynoriť z ilúzie pomocou osvietenia, a iba to sa ráta ako kultivácia. Ak by človek dosiahol úplné osvietenie a mohol by všetko vidieť, nemal by dovolené sa kultivovať. Prečo je to tak? Lebo by sa nerátalo, ak by sa ďalej kultivoval, pretože už videl, že to všetko je pravda. Videl by karmické príčiny hádok, ktoré majú ľudia a to, že tí, ktorí tyranizujú druhých, im dávajú cnosť. Ak by mohol vidieť opravdivú skutočnosť, samozrejme, že by sa začal kultivovať. Ale rátalo by sa to za robenie kultivácie? Rovnalo by sa to tomu, že človek vezme niečo, čo sa dá vziať. Ani ľudské pripútanosti by neboli odstránené.
Človek musí prísť k svojim vlastným pochopeniam, zatiaľ čo si odstraňuje ľudské pripútanosti uprostred konfliktov. Ak by bol schopný vidieť všetko úplne jasne, nebola by to kultivácia. Prečo je pre Budhu ťažké zvýšiť si úroveň? Pretože nemá konflikty a vidí všetko jasne. Ako sa môže kultivovať? Je pre neho ťažšie kultivovať sa, preto chcú všetci ísť medzi bežných ľudí a kultivovať sa. Iba keď sa človek kultivuje v ilúzii, môže si rýchlo zvýšiť úroveň. Avšak je možné, že niektorí ľudia počas kultivácie trošku uvidia. Samozrejme, podrobnosti nebudú odhalené žiadnej ľudskej bytosti.
Keď sa človek kultivuje, od začiatku do konca je to otázka osvietenia a musí sa kultivovať uprostred ilúzie. Na západe sa hovorí o viere a zdôrazňuje sa po celý čas. Bez viery je všetko ostatné nemožné. Keď máte vieru, bude tam odozva [od Boha]. Keď sa niektorí ľudia kajali pred obrazom Ježiša, ich mysle skutočne cítili, že Ježiš počúva a že niekto reaguje na ich otázky. Takéto sú prostriedky kultivácie na Západe. Náboženská viera je tiež druhom kultivácie. Keď Ježiš bral veriacich do nebeského kráľovstva, ak ich telo nemalo kung a energiu, nemohlo vstúpiť do neba. Navyše, zlé myšlienky toho človeka vytvorené medzi ľudskými bytosťami a karma na jeho tele by spôsobili, že špeciálne vlastnosti vesmíru na vysokých úrovniach ho budú obmedzovať; a v prípade naozaj zlého človeka, ak by tam išiel, jeho telo aj duša by sa rozložili a nič by nezostalo. To nepôjde, nebude to fungovať bez kungu. Kung sa teda pre človeka vyvíja na druhej strane počas toho, ako rastie jeho viera, ako sa kajá a neustále sa pokúša zlepšiť a byť dobrým človekom. Hoci si vyvíja kung, nie je mu to povedané, pretože na západe učili iba to, že treba byť dobrým človekom a nevyučovali nič o kungu. To isté platí pre budhistických mníchov. Nerobia žiadne cvičenia, takže ako si vyvíjajú kung? Aj keď im nie je povedané, že majú kung, ich kung stále rastie.
Taoistická škola praktizuje kultiváciu osamote. Taoistické náboženstvo by nemalo existovať. Taoistické náboženstvo je v skutočnosti výsledkom reforiem, ktoré sa uskutočnili v nedávnom čase. V žiadnom prehistorickom období neexistovala taká vec ako taoistické náboženstvo. Dôvodom je, že taoistická škola nemá za cieľ ponúknuť spásu všetkým vnímajúcich bytostiam; namiesto toho vyučuje kultiváciu osamote a praktizovanie v pokoji. Takže kultivuje osvietenie sa k Zhen. Zo Zhen, Shan a Ren zameriava svoju kultiváciu na osvietenie sa k tomu, čo je Zhen, pestuje vnútornú povahu človeka kultivovaním Zhen a usiluje sa o návrat k tomu, čo je pôvodné a pravdivé. Tao vyžaduje, aby sa kultivácia robila v pokoji, takže taoistická škola skutočne nemá vôbec žiadne želanie, aby ponúkala širokú spásu vnímajúcim bytostiam. Keď taoista dokončí svoju kultiváciu, bude túlajúcim sa božstvom alebo putujúcim nesmrteľným. Na nebesiach sú hory a voda, rovnako ako tu, a on zostane na jednej takej hore. Taoistické náboženstvo sa v skutočnosti zrodilo z pripútaností bežných ľudských bytostí. Ľudia majú radi zoskupovanie sa a vytváranie nejakého druhu mocenskej základne, keďže túžia po uznaní a osobnom zisku. Takže veci ako táto sa ľahko vyskytnú.
V skutočnosti taoistické náboženstvo neexistuje. Taoista vyučuje svojich učeníkov, aby sa kultivovali osamote. Hoci bolo vytvorené taoistické náboženstvo a má mnoho učeníkov, nie všetci získajú opravdivé učenie. Ak majster nájde dobrého učeníka, bude mu vyučovať opravdivé veci. Ak nemá dobrých učeníkov, bude slobodný a bezstarostný, a bude robiť to, čo chce. Môže to spraviť, pretože získal Tao a má opravdivú slobodu, ktorá s tým prichádza.
Budhista je budhista a taoista je taoista. Miešanie učení dvoch škôl je úplne nemožné. To, čo praktizujeme my, je v skutočnosti veľmi obrovské. Praktizujeme podľa samotného vesmíru a je v tom zahrnuté všetko. Náš základ leží na budhistickej škole a naše hlavné princípy a charakteristiky sú budhistické. Ale tento Fa prekračuje budhizmus aj taoizmus. Na rôznych úrovniach sú rôzne pochopenia a na rôznych úrovniach sú rôzne prejavy. Tí vo Falun raji majú svoje vedomosti, pričom za Falun rajom sú vedomosti vyššie a keď sa ide ešte vyššie, sú tam ešte vyššie vedomosti.
Je tu ďalšia téma, konkrétne, téma prvotných Bohov. Nemá však zmysel diskutovať o nej s dnešnými kultivujúcimi, pretože je to pre nich nepochopiteľné, je to mimo ich dosah. Preto hovorím iba o tých dvoch školách, budhizme a taoizme. Keby som hovoril na príliš vysokej úrovni, nefungovalo by to. Ľudia nemôžu také veci prijať. Nemajú dovolené poznať ich.
Je zbytočné vyučovať skutočný Fa bežným ľuďom, ktorí sa kultivujú ako mnísi – mnísi, ktorí nie sú osvietení, keďže nič nevedia. Tí mnísi, ktorí sú osvietení, sa nenachádzajú vo svetskom svete; odišli hlboko do hôr a lesov. Vedia o mne. Iba obyčajní ľudia nevedia. Mnoho kultivujúcich na vysokej úrovni o mne vie. Niekedy sa ku mne potichu priblížili, pozreli sa a potom odišli. Boli tiež nejakí, ktorí prišli a povedali niekoľko vecí. Napriek faktu, že sa kultivovali v horách a lesoch po stovky či tisíce rokov, ich kultivačné úrovne nie sú vysoké. Je to preto, že cesta, po ktorej idú, je ťažká a nie je to Veľká cesta kultivácie. Kultivujú sa na malých cestách a z tohto dôvodu nedosiahli svoju najvyššiu úroveň, napriek tomu, že sa kultivovali po dlhý čas. Nemiešajú sa však ani so svetským svetom, takže ich nadprirodzené schopnosti nie sú uzamknuté a sú schopní naplno prejaviť svoje nebeské sily. Tí, ktorí sa kultivujú vo svetskom svete, väčšinou majú hlavnú časť svojich veľkých schopností zamknutú. Ak by nemali, jediná myšlienka by mohla premiestniť budovu na iné miesto – niečo neprípustné. Poškodzovanie stavu bežných ľudí je absolútne zakázané. Ľudia by si mysleli, že úroveň takého človeka je vysoká. Bežný človek si myslí, že každý, kto dokáže ukázať svoje schopnosti, je na vysokej úrovni. To, čo čchi-kungoví majstri predvádzajú na verejných predstaveniach, sú len malé schopnosti a zručnosti, veci také biedne, až je to poľutovaniahodné. Tie veci sú skutočne ničím. Avšak bežní ľudia si myslia, že tie veci sú na vysokej úrovni.
To, že pri vyučovaní Fa nič nepredvádzam, znamená, že cieľ môjho príchodu som už vysvetlil úplne jasne. Ak by som pri vyučovaní Fa robil predvádzanie, bolo by to odovzdávanie zlej cesty. Ak by som to tak robil, ľudia by sa neprišli učiť Fa, prišli by sa učiť techniky. Budha Šákjamuni to svojho času tiež tak nerobil. Je však v poriadku liečiť choroby, keďže nemožno vidieť, ako to funguje. Ten človek sa len cíti znova zdravý. Ako sa uzdravil? Je na vás, či celej tej veci veríte alebo nie. Človek sa teraz cíti lepšie, ale veríte tomu, že sa má lepšie? Tretia osoba to nemôže rozoznať. Keďže je tu stále otázka schopnosti osvietenia človeka, liečiť choroby je v poriadku. Kedysi dávno Ježiš a Budha Šákjamuni robili to isté. Lao-c’ to nerobil. Lao-c’ vedel, že ľudský svet je príliš nebezpečný. Rýchlo napísal svojich „päťtisíc slov“ a pokračoval cez prechod na západ.
Ľudský svet je mimoriadne zložitý. Keď sa pozrieme na človeka tu na Zemi, nedá sa povedať, z ktorej dimenzie pochádza. Božstvá v tej dimenzii sa stále o neho chcú starať. To, na čom záleží je, či sa tento jednotlivec dokáže osvietiť; ak sa dokáže, potom sa bude schopný vrátiť tam, odkiaľ prišiel. Ale božstvá môžu tiež vedieť, že táto ľudská bytosť už nie je dosť dobrá a je nad ich sily postarať sa o ňu. Nechcú ho však ani opustiť. Predtým, keď sa objavil Ježiš, aby zachraňoval ľudí, si tieto božstvá mysleli, že zasahuje do ich záležitostí. „Tento človek je môj a mal by byť spasený na moje miesto. Prečo zasahuješ do našich vecí?“ Nezmierili sa s tým. Bolo to kvôli takémuto srdcu, že konali tak, ako konali. Ak o tom uvažujete, nebolo to správne. Ježišovi nezáležalo na tom, kto komu patrí. Cieľom jeho príchodu bolo zachraňovanie ľudí. Videl, že všetky bytosti trpia a chcel im dať spásu a dovoliť im vzostúpiť. Takže to bolo tak, že Ježiš ovplyvnil mnoho božstiev z rôznych dimenzií. Nakoniec sa ich rozpory vystupňovali do takého obrovského rozsahu, že sa to prejavilo v ľudskom svete, podobne ako konflikty v spoločnosti bežných ľudí, a celé sa to vyostrilo na Ježišovi. Ježiš sa sám nemohol od toho oslobodiť a jediná možnosť bola smrť – bol teda ukrižovaný, čím rozpustil nenávisť, ktorá medzi nimi existovala. Keď bolo Ježišovo obyčajné ľudské telo preč, nebol tam Ježiš, voči ktorému by mohlo existovať nepriateľstvo, a toto vyriešilo jeho nespočetné trápenia. Preto sa hovorí, že Ježiš niesol utrpenie kvôli všetkým bytostiam. To je tá myšlienka.
Budha Šákjamuni tiež zažil veľké trápenia, keď vyučoval svoju Dharmu. Neustále bojoval so siedmimi vtedajšími náboženstvami v Indii. V tom čase bol pôvodný bráhmanizmus veľmi silný. Nakoniec Budha Šákjamuni odišiel bez toho, aby dosiahol cieľ, ktorý v skutočnosti zamýšľal dosiahnuť.
Lao-c’ odišiel potom, ako napísal „päťtisíc slov“ a zanechal veci potomkom, aby ich vykonali. Takto to malo byť spravené a bola to vôľa Nebies. Je to preto, že taoistická škola sa nemala stať náboženstvom; vytvorenie taoistického náboženstva bola chyba. Taoizmus vyučuje kultiváciu osamote, kultiváciu Zhen a kultiváciu v pokoji, takže veci sa odovzdávajú jednému vybranému učeníkovi. Takto sa to robí, pretože si vyberá svojich učeníkov a odovzdáva sa niekomu, kto je dobrý. Nemôže ponúknuť širokú spásu vnímajúcim bytostiam a nemá túžbu robiť to. Kultivuje Zhen. Hoci môžete vidieť v taoistickom chráme veľa učeníkov, iba jeden bol vybratý a iba jemu budú veci odovzdané. Zvyšok je tam iba kvôli vonkajšiemu efektu. Takže v taoistickej škole by nemalo byť náboženstvo. V minulosti robili vždy kultiváciu osamote v horách.
Konfucius vyučoval princípy, ako sa má človek správať, nie kultiváciu. Jeho učenie však aj tak prinášalo čínskym ľuďom úžitok. Náuka o zlatom strede môže umožniť niekomu, aby bol neporaziteľný. Veci sa obrátia po dosiahnutí extrému, takže keď niečo dosiahne vrchol, možno to pôjde nadol. To je skutočným dôvodom hľadania „stredu“, človek sa vždy pevne drží stredného stavu. Človek sa nesnaží, aby bol najvyššie, a stále je vyššie, ako tí pod ním, taký človek nikdy nespadne. Keď sa hocičo robí príliš absolútne, pôjde to opačne. Toto sa týka bežných ľudí.
Je mnoho kultivujúcich hlboko v horách a lesoch, ktorí videli udalosti, ktoré sa udiali v minulosti alebo sa udejú v budúcnosti. Avšak nikto z nich sa do tých záležitostí nemieša, ani sa do nich nechce miešať. Dôvodom je, že vedia, že tie udalosti sú výsledkom vesmírnych zmien. Vedia, že takto tie veci majú byť.
Každý, kto sa vzpiera vôli Nebies, bude čeliť následkom, takže sa to nikto neodvažuje spraviť. Každý hovorí, že Yue Fei bol dobrý, avšak prečo nedokázal zachrániť južnú dynastiu Song? Nebola Yue-ova rodina mocná? Je to preto, že to bola vôľa Nebies. Yue Fei si pevne prial zachovať Song, ale jednoducho nemohol uspieť, pretože v skutočnosti išiel proti vôli Nebies. Dynastia Song mala byť zničená, ale on ju chcel zachrániť, takže išiel proti vôli Nebies. Tu len ilustrujem ten bod. Ako sa hovorí: „Ľudské plány sa nemôžu vyrovnať plánom nebies.“ Nehovorím, že Yue Fei bol zlý. Len som vysvetľoval tento princíp.
To, čo človek považuje z hľadiska bežného človeka za správne, nemusí byť nutne správne. Či to bol Prvý cisár Qin alebo cisár Wu z dynastie Han, nech to bol akýkoľvek cisár alebo nech spravil čokoľvek, ľudia po ňom ho posudzujú. Dobré a zlé, ako to bežní ľudia poznajú a vidia zo svojho vlastného pohľadu a cez objektív svojich vlastných predstáv, nie je nutne skutočne dobré alebo skutočne zlé. Kritériom, podľa ktorého človek určuje, či je niečo dobré alebo zlé, je on sám: „Ak je ku mne dobrý, potom poviem, že je dobrý. Ak je niečo pre mňa prospešné, potom poviem, že je to dobré.“ Takže to nemusí nutne byť skutočne dobré. Jediným kritériom, pomocou ktorého sa rozlišuje, čo je dobré a čo zlé, je charakteristika vesmíru, Fa. Ten sa nikdy nezmení, je to princíp vesmíru a je jediným kritériom na rozlíšenie dobrého a zlého. Prvý cisár Qin zabil mnoho ľudí v priebehu toho, ako zjednocoval Čínu. Zabil vladárov mnohých štátov a každý na neho nadával. Vladári a ľudia rôznych štátov boli postavení pod jeho vládu, takže ho každý nenávidel a nadával na neho. Všetci posudzovali dobré a zlé zo svojich vlastných uhlov pohľadu. Jeho zjednotenie Číny bolo nevyhnutné. Bol to výsledok vesmírnych zmien. Ak by nebol konal v súlade s vôľou Nebies, nikdy by nebol úspešný v zjednotení a nepodarilo by sa mu to. Ľudské záležitosti nie sú teda nič viac ako toto. Ako kultivujúci k nim nikdy nerobíme komentáre. Kultivujúci nebude mať záujem o politiku, inak by bol politikom a nie kultivujúcim.
Keď ľudstvo dosiahne určitý časový bod, jeho karma je obrovská, ľudia spáchali všemožné hriechy a nezaslúžia si milosť. Taká obrovská karma je niečo, čo človek nemôže nikdy splatiť. Počas priebehu mnohých životov si nazhromaždili takú obrovskú karmu, že je nemožné ju splatiť, a tak títo ľudia budú zničení. Čo sa myslí pod „zničením“? Ľudstvo postretnú malé nešťastia, ktoré zničia ľudí. Vojna je najvhodnejší prostriedok, a preto je história taká, aká je.
Každý cisár, ktorý založil nejakú éru, mal určité bytosti-bojovníkov, ktorí sa reinkarnovali po jeho boku, ochraňovali ho a pomáhali mu viesť vojnu. To bolo špecificky to, čo tieto bytosti-bojovníci mali robiť. Takže ich snahy im nepriniesli žiadne zásluhy, ale ani si nevyvinuli karmu – jednoducho vykonávali svoje úlohy. Počas dlhého priebehu histórie, koľko ľudí nebolo zmätených?
Budhistická škola ani v najmenšom nepomáha ľuďom, aby zbohatli. Choroba je spôsobená karmou, takže ani nehovorí ľuďom, ako odstrániť choroby alebo získať zdravie. Keď Šákjamuniho učenia hovorili o „širokej spáse vnímajúcich bytostí“, myslelo sa tým oslobodenie ľudí z utrpenia bežnej existencie a ich spáse na druhom brehu, nirváne. To bolo to, o čom hovoril Budha Šákjamuni. Bolo to o vystúpení do nebeského kráľovstva. To, čo hovoril Ježiš, malo rovnaký význam, a žiaden z nich nebol vyšší ako ten druhý. Ibaže moderní ľudia tomu nerozumejú. Hovoria o tom, ako Budha môže priniesť ľuďom požehnanie a chrániť ich, liečiť ich choroby a umožniť im zbohatnúť, a o tom, že veľké osvietené bytosti majú bezmedznú silu a že môžu spasiť ľudí. Bežní ľudia berú Budhovo ponúkanie spásy ľudom za ochranu ľudí, a tak žiadajú Budhu o požehnanie, ochranu, bohatstvo, žiadajú Budhu, aby ich uzdravil atď. Budhovia sa však v skutočnosti o takéto veci vôbec nestarajú. Je to skazená myšlienka, ktorá vychádza z pokazeného uvažovania moderných ľudí, je zdegenerovaná. Budhistické sútry nikdy neobsahovali niečo takéto. Často hovorím o tejto veci a hovorím, že hoci pálite vonnú tyčinku a modlíte sa k Budhovi kvôli zbohatnutiu, Budha sa vôbec nezaujíma o to, či zbohatnete.
Chcete sa takto modliť k Budhovi, ale Budha sa vôbec nezaujíma o to, ako by ste mohli zbohatnúť. Práve naopak, žiada vás, aby ste opustili svoju chamtivosť. Ak skutočne máte v živote ťažkosti, môže vám poskytnúť materiálne prostriedky, ale iba aby zaistil vašu bezpečnosť. Nenechá vás zbohatnúť, ak nemáte zbohatnúť. V očiach Budhu je choroba výsledok karmy, ktorú dlžíte z predchádzajúcich životov. Keď niektorí ľudia uctievajú Budhu a túžia po bohatstve, nakoniec skutočne dostanú bohatstvo. Ale aký druh bohatstva v skutočnosti dostanú? Na tej soche Budhu nebol žiaden Budha. Bol tam falošný Budha, ktorý vznikol pomocou uctievania. Alebo to môže byť líška, ktorá sa tam prichytila, alebo had, lasica atď. Pomáhalo vám to zarobiť peniaze, keďže ste to vlastne uctievali a žiadali ste to o peniaze. Ale ak vám má pomôcť zarobiť peniaze, má svoje podmienky. V tomto vesmíre je princíp, konkrétne: žiadna strata, žiaden zisk. Využíva tento princíp, keďže túži po ľudskom tele. Človek sa mu klania s túžbou po peniazoch, takže hovorí: „Len tak ďalej!“ Ak veci, ktoré ten človek nesie, nie sú dobré, bude ho ignorovať, človek nezíska žiaden majetok a jeho uctievanie ostane bez odpovede. Ak zistí, že vaše telo nesie dobré veci, nechá vás získať majetok, pretože potom vám tie dobré veci môže vziať. Ak chcete peniaze, samozrejme, že vám ich dá. Ale ten človek, čo sa ho to týka, si toho všetkého nie je vedomý a to, čo stratí, bude pravdepodobne nenávratne preč. Človek žije viac ako jeden život a jeho nasledujúci život bude pravdepodobne ešte biednejší.
Ak predtým v dávnej Číne niekto hovoril o kultivovaní Tao, ľudia hovorili, že tento človek má „cnostnú základňu“. Tí, čo hovorili o Budhoch, Taoch alebo Bohoch, boli považovaní za skutočne dobrých. Keď dnes hovoríte o kultivovaní Budhovstva alebo Tao, ľudia sa vám budú smiať. Morálne hodnoty ľudstva sa veľmi zmenili. Padajú nadol tisíce míľ denne, veľmi rýchlo, preto sa hovorí, že hodnoty sa kazia, avšak oni veria tomu, že to dávni ľudia boli nevedomí a poverčiví. Ľudské názory sa dramaticky zmenili a je to desivé. Budha Šákjamuni raz povedal: zmeny v spoločnosti v období konca Zákona budú skutočne strašné. Napríklad, v dnešnej spoločnosti ľudia nemajú zákon v srdciach, ktorý by ich obmedzoval, najmä v Číne. V zahraničí je to rovnaké, iba vonkajšia forma je iná. V pevninskej Číne rozbila Kultúrna revolúcia takzvané „staré uvažovanie a myšlienky“, ktoré mali ľudia, a zakázala ľuďom veriť Konfuciovmu učeniu. Ľudia neboli obmedzovaní morálkou a morálnymi štandardmi a nemali dovolené veriť v náboženstvo. Ľudia neverili ani tomu, že robenie zlých vecí bude viesť ku karmickej odplate.
Keď ľudia už nemajú vnútorný Zákon vo svojich srdciach, ktorý by ich obmedzoval, neodvážia sa spraviť jednoducho hocičo? Toto je ten najvážnejší problém, ktorému teraz čelí ľudstvo. Niektorí cudzinci sa neodvažujú v Číne obchodovať, najmä kvôli tomu, ako ľahko niektorí mladí Číňania človeka zabijú alebo napadnú nožom. Je to hrozné. Čína je teraz horšia ako iné krajiny. Najmä potom, ako sa do Číny dostali zahraničné filmy alebo televízne programy, ktoré zobrazujú boje gangov, ľudia z Číny si myslia, že Hong Kong a iné krajiny sú skutočne také chaotické, ako sú tam vyobrazené. V skutočnosti také nie sú, je to len filmová dramatizácia, ktorá má pritiahnuť divákov vyhľadávajúcich vzrušenie. V skutočnosti majú ľudia v zahraničí oveľa lepší charakter a sú oveľa civilizovanejší ako ľudia v Číne. Avšak mladí Číňania tie veci jednoducho napodobňujú. Pretože Čína bola po nejaký čas izolovaná, tamojší ľudia si nesprávne myslia, potom ako náhle prídu s tými vecami do styku, že také je to v zahraničí.
Gangsterskí podnikatelia, ktorí sa vynorili v starom Šanghaji a ktorých ukazovali v televízii, boli v Číne horlivo napodobňovaní. Avšak to bolo len zobrazenie starého Šanghaja z tridsiatych rokov a používalo sa tam umelecké zveličovanie. Skutočný život taký nebol. Filmy a TV programy z Hong Kongu o boji v podsvetí mali hrozný účinok na názory ľudí v Číne. Hodnoty ľudstva sa zmenili a v Číne teraz tiež vidíme homosexualitu, užívanie drog, obchod s drogami, organizovaný zločin, promiskuitný sex a prostitúciu. Vymklo sa to spod kontroly! Niektorí ľudia hovoria, že keď dedinčan zbohatne, je to ešte horšie. Nemá žiadnu sebakontrolu a odváži sa spraviť čokoľvek. Nie je hrozné vidieť, ako ľudstvo dosiahlo tento bod? Čo sa stane s ľudstvom, keď veci zájdu ešte ďalej? Koncepty dobrého a zlého sú teraz v ľudských mysliach prevrátené. Dnes ľudia majú v úcte tých, čo sú nemilosrdní, tých, čo majú najviac schopností a tých, ktorí zabíjajú a mrzačia. To je to, čo ľudia uctievajú.
Morálka ľudstva drasticky upadá a deje sa to na celom svete. Ľudské názory sa dramaticky zmenili. Dnes to, čo je krásne, nie je také populárne ako to, čo je škaredé; to, čo je dobré, je menej vítané, ako to, čo je skazené; to, čo je čisté a upratané, je menej príťažlivé ako to, čo je neporiadne. Vezmime si konkrétny príklad. V minulosti musel človek veľa cvičiť, aby sa mohol stať hudobníkom, spevákom. Musel ovládať vokálne techniky a tiež rozumieť hudobnej teórii. Avšak teraz vystupuje na javisku niekto, kto vyzerá hrozne, má dlhé, neudržiavané vlasy... „Aaah!“ reve z plných pľúc. S trochou televíznych trikov sa stane hviezdou. Ale jeho hlas znie hrozne. Kvôli úpadku morálky v ľudských názoroch začali byť odporné veci považované za pekné a ľudia sa za nimi fanaticky ženú. To isté platí aj pre výtvarné umenie. Ponoria mačke chvost do atramentu a nechajú ju behať sem a tam, a potom sa to prehlási za umelecké dielo. A potom sú tu veci abstraktného umenia a impresionizmu – čo je to? Bývalo to tak, že čím bol obraz lepšie namaľovaný a krajší, tým viac sa ľuďom páčil. Čo myslíte, čo za veci sú tu teraz?! Je to výsledok „umelcov“, ktorí sa snažia oslobodiť ľudskú povahu. Keď ľudská povaha nie je obmedzovaná morálkou, je jedným veľkým prejavom démonickej povahy. Mohli by vzniknúť pekné veci, keď sa ľudia nachádzajú v tom stave? Všetky ľudské názory sa deformujú.
O čo sa snažia títo umelci? Hovoria o oslobodení ľudskej povahy – nemať zábrany a obmedzenia, a robiť čokoľvek, čo sa človeku zapáči. Budhizmus hovorí, že bez morálnych noriem, bez morálnych hodnôt, ktoré udržiavajú ľudskú myseľ pod kontrolou, budú ľudia prejavovať démonickú povahu. Len sa pozrite na dnešné umelecké diela! Bežní ľudia vôbec nemajú predstavu, čo je za tým, a v skutočnosti sú tie veci jedným veľkým odhalením démonickej povahy.
Napríklad hračky, ktoré sa predávajú v obchodoch. V minulosti ľudia kupovali pekné bábiky. Dnes, čím je niečo škaredšie, tým rýchlejšie sa to predáva. Veci ako lebky, démoni a dokonca veci, ktoré pripomínajú výkaly sa predávajú ako hračky – a čím strašnejšie to vyzerá, tým rýchlejšie sa to predáva! Nenaznačuje to, že ľudské názory sa menia a menia sa k horšiemu?
Keď hovorím o tom, čo sa stalo so spoločnosťou, ľudia to okamžite pochopia, čo naznačuje, že vrodená povaha človeka sa nezmenila. Avšak ľudstvo už skĺzlo do veľmi nebezpečného bodu. Keď som na západe robil prednášky, hovoril som o homosexualite a povedal som: „Tieto svojvoľné sexuálne praktiky na západe sa stali takmer takými zlými ako krvismilstvo.“ Niekto potom povedal, že „homosexualita je právne chránená štátom“. Meradlo na rozlíšenie dobrého a zlého nezáleží na súhlase nejakého jednotlivca alebo kolektívu. Všetci ľudia posudzujú dobré a zlé na základe vlastných názorov. Ľudia uvažujú: „Myslím, že je dobrý,“ alebo „Je ku mne dobrý, takže hovorím, že je dobrý.“ Alebo si niekto vytvoril pevný názor a keď je podľa tohto názoru niekto dobrý, povie, že ten človek je dobrý. To isté platí o skupinách. Keď niečo zodpovedá záujmom skupiny alebo je to užitočné pre dosiahnutie určitého jej cieľa, skupina povie, že je to dobré a bude s tým súhlasiť. Ale nie je to nevyhnutne skutočne dobré. Princípy vesmíru, Budhov Fa, je jediným, nemenným kritériom, ktoré meria ľudské bytosti a všetko, čo existuje – jediným kritériom, ktoré určuje, čo je dobré a čo zlé. Povedal som im [študentom na západe]: „Otvorene povedané, vaša vláda to môže schvaľovať, ale váš Pán to neschvaľuje!“ Zakaždým, keď ľudstvo dosiahne tento bod, v skutočnosti sa nachádza vo vážnom nebezpečenstve, vymkne sa spod kontroly. Teraz sa stalo takýmto a keď pôjde ďalej, do akého stavu príde?! Budha Šákjamuni povedal, že počas obdobia konca Zákona sa veľké množstvo démonov reinkarnuje ako ľudské bytosti a stanú sa mníchmi v kláštoroch, ktorí poškodzujú Fa. Osobitne na Taiwane je mnoho uznávaných mníchov a laických budhistov, ktorí sú v skutočnosti démonmi. Prehlasujú sa za zakladateľov náboženstiev a ani sami nevedia, že sú démoni. Pred reinkarnáciou a príchodom sem si usporiadali celý svoj život a žijú svoje životy podľa svojho plánu sabotáže. Ľudský svet je strašný. Mnoho dobre známych údajných „majstrov“ v Indii je posadnutých gigantickými pytónmi. V Číne je pomerne veľa čchi-kungových majstrov posadnutých líškami a lasicami a niektorí aj hadmi. Obdobie konca Zákona je časom chaosu. Vodca Aum Shinrikyo v Japonsku je reinkarnáciou démona z pekla, ktorý prišiel do ľudského sveta vyvolávať chaos. Ľudské bytosti sú presne uprostred tohto všetkého a uprostred svojich svetských vecí nemajú čas, aby o takýchto veciach uvažovali. Môžu cítiť, že niečo so svetom nie je v poriadku, ale nevedia, aké zlé to je. Keď sa to vypovie, všetci ľudia sa vydesia.
Tento Fa som sa teda nerozhodol šíriť na nejaký náhly podnet. Počas cesty som narazil na rôzne druhy zasahovania. Keď vyučujete niečo spravodlivé, niekto druhý bude šíriť niečo zlé, niektorí sa budú vydávať za spravodlivých a dokonca budú nabádať ľudí, aby boli dobrí. Ale ich cieľom nie je smerovať k dobrote, ich motív neznesie denné svetlo. Čchi-kung sa zo začiatku vyvíjal dobre, ale teraz sa otočil k zlu. Je ťažké nájsť kúsok čistej zeme.
Mnoho z opravdivých náboženstiev vo svete už neponúka ľuďom spásu. Je to preto, že do písiem mnohých pôvodných, opravdivých náboženstiev, zasiahli neskoršie generácie; ich učenie nebolo pochopené tými, ktorí prišli neskôr, a považovali ho za nejaký druh vedomostí. Napríklad, budhizmus sa študuje, akoby to bola filozofia a všetko, čo sa nedá vysvetliť pomocou modernej vedy, sa bez výnimky berie ako fantázia ľudí v dávnych časoch a za primitívne mýty a legendy. Mnísi a kňazi iba čítajú knihy, ale v skutočnosti sa nekultivujú. Chrámy a kláštory sa stali malými spoločnosťami, stroja voči sebe intrigy a bojujú o pozíciu. Niektorí mnísi dokonca využívajú žalostný stav budhizmu, aby na ňom zarobili; majú toľko pripútaností, že sa nevyrovnajú ani bežným ľuďom. Sotva môžu spasiť seba, ani nehovoriac o spáse iných! Sú aj nejakí veľmi známi budhistickí mnísi a taoistickí kňazi, ktorí na základe svojich názorov a nepatrného poznania sútier ľahkomyseľne píšu knihy, ktoré interpretujú budhistické sútry a sväté písmo, čím vedú ľudí na scestie. Slová veľkých osvietených majú v sebe hlboké významy a ako sa úroveň a ríša kultivujúceho neustále pozdvihuje, môžu mu poskytnúť vedenie pomocou Budhovho Fa na rôznych úrovniach. Každý čin, ktorý pozmení pôvodné slová veľkých osvietených, sa rovná poškodzovaniu Fa.
Tieto vysvetlenia, ktoré údajne pomáhajú ľuďom pochopiť sútry a sväté písma, sa radikálne odchyľujú od opravdivého hlbšieho významu Budhových slov. Sú to dve úplne odlišné veci. Ten maličký kúsok, ktorý pochopili tí autori, je len ich vlastné pochopenie, ktoré je sotva vyššie ako pochopenie bežných ľudí, a nevedia nič o hlbších významoch na vyšších úrovniach, keďže sa do takej výšky nevykultivovali. Ak nedosiahli úroveň Tathágatu, ako by mohli poznať opravdivý význam vyššej úrovne, Tathágatových slov? Ich diela môžu len poškodzovať Fa a nemôžu spasiť ľudí. Knihy, ktoré boli napísané so srdcom túžiacim po sláve a zisku vedú ľudí, ktorí kultivujú budhovstvo, do autorovho rámca uvažovania. Niektorí autori dokonca obhajujú, že náboženstvo sa má prispôsobiť požiadavkám dnešnej spoločnosti a chcú zmeniť podstatu náboženstva. Budhov Fa je nemeniteľný a neporušiteľný, je to pevná Božská Pravda. Človek si môže ľahko predstaviť, aký to je veľký hriech a karma, keď sa ľudia pokúsia prispôsobiť Budhov Fa nemorálnym ľuďom, namiesto toho, aby ľudia stúpali nasledovaním Budhovho Fa. Tí, ktorí napísali knihy svojvoľne interpretujúce budhistické sútry vážne zasahovali do spravodlivého Fa a v skutočnosti sú už dávno odsúdení do pekla.
Ľudské bytosti spravili život po živote veľké množstvo zla a nazhromaždili si obrovské množstvo karmy. Toto je faktor, ktorý prispieva k ich nedostatku spravodlivej viery. Sú nejakí ľudia, ktorí robili v predchádzajúcom živote kultiváciu, ale nekultivovali sa dobre, neboli sa schopní zbaviť rôznych pripútaností a neuspeli v nej. Nazhromaždili si však trochu požehnania. Keď sa reinkarnujú ako ľudské bytosti, obvykle majú „nadprirodzené“ schopnosti a pomocou svojho tretieho oka môžu vidieť stav vecí na nízkej úrovni v iných dimenziách. Potom na popud srdca bežného človeka túžiaceho po sláve a zisku začali toto alebo tamto náboženstvo. Na povrchu vyučujú ľudí, aby boli dobrí, ale hlboko v ich srdciach hniezdi túžba po sláve a zisku, ich cieľ neznesie denné svetlo. Veľké osvietené bytosti majú svoje vlastné raje (nebeské kráľovstvá), do ktorých môžu spasiť ľudí. Ale kam tieto osobnosti spasia ľudí? To isté platí pre falošných čchi-kungových majstrov. Niektorí z nich sa chcú stať Budhami a niektorí si myslia, že boli Budhami v predchádzajúcom živote. Potom sú tu ľudia posadnutí zvieratami, ktorí lichotia týmto čchi-kungovým majstrom a nazývajú ich veľmajstrami takej a takej generácie atď. Tí falošní čchi-kungoví majstri sú od radosti v siedmom nebi, ale to je len sebaklam. Všetko sú to reinkarnovaní démoni, ktorí prišli spôsobovať vo svete chaos.
Zlo premenilo ľudský svet na úplný chaos. Falošné náboženstvá, kulty a veľké množstvo reformovaných náboženstiev sa šírili po tisíce rokov, a je ťažké rozoznať pravdivé od falošného. Hoci učenia tých kultov alebo čarodejníckych praktík sú zlé, stále sú ľudia, ktorí im veria a uctievajú svojich vodcov. Nehovorí nám to, že ľudská morálka sa stratila? Prečo sa ľudia zapájajú do týchto démonických praktík? Väčšina tých ľudí hľadá techniky, ako ublížiť druhým, robia zlo a vôbec nemyslia na to, čo sa s nimi stane v budúcnosti. Opravdivé, pôvodné náboženstvá vstúpili do obdobia konca Zákona a nemôžu už spasiť ľudí. Nesčíselní démoni zostúpili do sveta, aby poškodzovali Fa a spôsobovali chaos. Ľudské bytosti už nemajú zákon v srdci, ktorý by ich obmedzoval, a nemajú ani morálne normy. Poháňaní hordami démonov, nezastavia sa pred žiadnym zlom. Morálne hodnoty a štandardy sa zosúvajú nadol najvyššou rýchlosťou. Spôsob uvažovania človeka a jeho názory sa zmenili. Pekné je podradnejšie ako škaredé; cnostné je podradnejšie ako skazené; dobré je podradnejšie ako zlé; poriadne je podradnejšie ako lajdácke; nové je podradnejšie ako použité; voňavé je podradnejšie ako zapáchajúce. Muži nosia dlhé vlasy a ženy začínajú nosiť vlasy krátke – jin je silný a jang slabý, jin a jang sú prevrátené. V umeleckých dielach chýbajú morálne normy, snažia sa o oslobodenie ľudskej povahy, čo je obrovský prejav démonickej povahy. Potom sú tu tie „impresionistické“ a „abstraktné“ veci, so svojimi divokými mazaninami, ktoré sú prijímané ako umenie modernými ľuďmi s ich prevrátenými názormi. Svojvoľne umiestnená kopa smetí sa už stane dielom „významného“ modernistického sochára. Čo sa týka hudby, sú tu veci ako „disco“ a „rock and roll“, a tento rámus sa ozýva v elegantných sálach. S trochou televíznych či rozhlasových trikov sa slepí či postihnutí speváci s chrapľavým hlasom a s odpudzujúcim zovňajškom stanú hviezdami. Čo sa týka detských hračiek v obchodoch, čím sú škaredšie a čím hrozivejšie vyzerajú, tým rýchlejšie sa predávajú.
Ľudstvo v tomto stave, keď nemá spravodlivé myšlienky, túži po drasticky iných veciach ako predtým. Kvôli sláve a zisku sa ľudia uchyľujú k zabíjaniu, podpaľačstvu a falošným obvineniam. Záleží im len na peniazoch, nie na priateľoch, ani na rodine. Ľudské vzťahy sa teraz úplne točia okolo peňazí. Kvôli peniazom sa páchajú hanebné a odporné činy všetkých druhov. Výrobky, reklamné materiály, zvukové kazety a videokazety, ktoré propagujú promiskuitný sex, možno vidieť všade. Pre peniaze ľudia zraňujú iných a vyrábajú, prenášajú a predávajú drogy. Aby si kúpili drahé drogy, tí zúbožení drogovo závislí sa nezastavia pred ničím – pre peniaze kradnú, lúpia a podvádzajú druhých. Televízne programy, noviny, časopisy a literárne diela bez rozpakov propagujú sexuálne oslobodenie. Ľudia zašli až tak ďaleko, že páchajú krvismilstvo medzi generačnými líniami. Odpudzujúce homosexuálne správanie prezrádza terajší špinavý, odchýlený stav mysle, ktorému chýba racionalita. Podsvetie sa tak rozbujnelo, že nie je miesto, kam by nesiahalo, avšak pozdáva sa mladým ľuďom, ktorí túžia po násilí, hnaní svojou démonickou stránkou. Šéfovia podsvetia sa stali uctievanými idolmi a ľudia sa k nim pridávajú jeden za druhým.
Mnoho veľkých osvietených bytostí a prorokov v histórii predpovedalo, že ľudstvo sa v tomto čase stretne s obrovským nešťastím. Dnešné ľudstvo je ešte horšie, ako predpovedali tí proroci, a dobrých ľudí je ešte menej. Kvôli mnohým zlým veciam, ktoré spravili ľudia počas svojich početných životov a obrovskej karme, ktorú si tým nahromadili, sa ľudia stretnú s problémami len čo vykročia z dverí. Neuvedomujú si však, že teraz platia za zlé činy, ktoré spravili vo svojich predchádzajúcich životoch a že odstraňujú tú karmu. Keď s nimi iní zaobchádzajú zle, neprejavujú toleranciu alebo znášanlivosť. Namiesto toho uvažujú: „Ty ku mne nie si dobrý, ja teda budem k tebe ešte horší. Nebojujem s ľuďmi, kým ma neprovokujú, ale keď sa to stane, určite im to vrátim aj s úrokmi.“ Takže potom si hromadia novú karmu ešte predtým, ako splatia starú, a na ich telách je strašidelné množstvo karmy! Ľudská morálka klesá rýchlo nadol a je na hranici naliehavého nebezpečia. Každý človek vo svojich mnohých životoch v skutočnosti pridával palivo do ohňa veľkého úpadku ľudskej morálky. Zakaždým, keď sa svet stretol s katastrofou, bolo to v čase, keď ľudstvo už nemalo morálku. Takéto veci sa dejú v období konca kalpy.
Moji opravdivo sa kultivujúci učeníci, čo som vás učil je Fa (Zákon) pre kultiváciu Budhu a Tao. Predsa však, vy si u mňa vylievate svoje sťažnosti nad stratou svojich svetských záujmov, namiesto toho, aby ste boli nespokojní s tým, že sa nedokážete vzdať svojich obyčajných ľudských pripútaností. Je toto kultivácia? To, či sa môžete vzdať svojich obyčajných ľudských pripútaností, je skúškou života a smrti na vašej ceste k prekročeniu úrovne bežných ľudí. Každý učeník, ktorý sa opravdivo kultivuje, musí cez to prejsť, lebo je to deliaca čiara medzi kultivujúcim sa a bežnou osobou.
Popravde povedané, keď sa trápite nad poškodením svojej povesti, svojho záujmu a pocitov medzi svetskými ľuďmi, značí to už, že sa nedokážete vzdať svojich obyčajných ľudských pripútaností. Musíte si zapamätať toto: Kultivácia samotná nie je bolestivá – kľúč leží vo vašej neschopnosti vzdať sa obyčajných ľudských pripútaností. Iba ak sa idete vzdať svojej povesti, záujmov a pocitov budete cítiť bolesť.
Spadli ste sem zo svätého, čistého a neporovnateľne nádherného sveta, pretože ste si na tej úrovni vyvinuli pripútanosti. Po spadnutí do sveta, ktorý je v porovnaní s inými svetmi najšpinavší, namiesto toho, aby ste sa kultivovali a ponáhľali sa naspäť, nevzdávate sa tých špinavých vecí, na ktorých lipnete v tomto špinavom svete a dokonca sa trápite nad najbanálnejšími stratami. Vedeli ste, že aby vás spasil, Budha raz žobral o jedlo medzi svetskými ľuďmi? Dnes znova široko otváram dvere a vyučujem tento Dafa, aby som vás spasil. Nikdy som necítil horkosť nad mnohými strádaniami, ktorými som trpel. Čo ešte máte, čoho sa stále nemôžete vzdať? Môžete si priniesť do neba veci vo vašom hlbokom vnútri, ktorých sa nedokážete vzdať?
Povedal som niektorým praktizujúcim, že extrémne myšlienky sú spôsobené myšlienkovou karmou, ale mnohí učeníci teraz považujú všetky svoje nedobré myšlienky v každodennom živote za myšlienkovú karmu. To je nesprávne. Čo budete mať na kultiváciu, ak už nebudete mať žiadne zlé myšlienky?! Ak ste už taký čistý, nie ste už Budhom? Toto pochopenie je nesprávne. Iba ak vaša myseľ divoko odráža špinavé myšlienky alebo preklína Učiteľa, Dafa, iných ľudí atď., a vy sa ich nemôžete zbaviť ani ich potlačiť, potom je to myšlienková karma. Existuje ale tiež nejaká slabá myšlienková karma, hoci je odlišná od bežných myšlienok či predstáv. V tomto musíte mať jasno.
V mútnom ľudskom svete sú pomiešané perly a oči rýb. Tathágata musí zostúpiť do tohto sveta potichu. Keď vyučuje Fa, zlé školy budú určite zasahovať. Tao a démonické cesty sa vyučujú v ten istý čas a v tom istom svete. Uprostred pravdivosti a klamu je dôležité osvietenie. Ako ich rozlíšiť? Určite budú existovať výnimoční ľudia. Tí, ktorí majú skutočne predurčený vzťah a môžu sa osvietiť prídu jeden po druhom, vstúpia do Tao a nadobudnú Fa. Rozoznajú spravodlivé od zlého, nadobudnú opravdivé učenia, rozjasnia svoje telá, rozšíria si múdrosť, obohatia svoje srdcia a nastúpia na loď Fa, ktorá sa plynule plaví. Aké nádherné! Snažte sa zo všetkých síl až po Dovŕšenie.
Tí, čo prežívajú vo svete bez smeru a s biednou kvalitou osvietenia, žijú kvôli peniazom a umierajú pre moc, plní radosti alebo znepokojenia nad drobnými ziskami. Nemilosrdne medzi sebou súťažia, nadobúdajúc karmu počas svojich životov. Keď takíto ľudia počujú Fa, smejú sa na ňom a z úst im vychádza slovo „povera“, pretože sa im iste zdá ťažké pochopiť a ťažko veriť vo svojom hlbokom vnútri. Títo ľudia sú priemerné osoby, ktoré je ťažko spasiť. Ich karma je taká veľká, že obalila ich telá a zapečatila ich múdrosť – ich pôvodná povaha je preč.
„Vidieť znamená veriť – ak vidím, verím, ak nevidím, neverím.“ Toto je pohľad priemerného človeka. Ľudia sú stratení v ilúzii a vytvorili množstvo karmy. Ako by mohli vidieť, keď je ich pôvodná povaha zastretá? Človek sa musí najprv osvietiť, potom môže vidieť. Kultivujte svoju myseľ a odstraňujte svoju karmu. Keď vaša pravá povaha vystúpi, budete schopní vidieť. Vidieť či nevidieť – to pre mudrca nemá význam. Opierajúc sa o svoju schopnosť pochopenia, môže dosiahnuť Dovŕšenie. Ľudia môžu a nemusia vidieť, toto je určené ich úrovňou a ich vrodenými vlastnosťami. Dôvodom, prečo väčšina kultivujúcich nevidí, je to, že sa usilujú vidieť, čo je pripútanosť. Pokiaľ sa jej teda nevzdajú, neuvidia. Toto prevažne pochádza z karmických prekážok, nevhodného prostredia, alebo zo spôsobu, akým sa človek kultivuje. Je množstvo dôvodov, líšiacich sa od človeka k človeku. Dokonca i osoba, ktorá je schopná vidieť, nemusí vidieť jasne, pretože iba ak človek vidí nejasne, môže sa osvietiť k Tao. Ak môže človek vidieť všetko jasne, akoby bol osobne na scéne, dosiahol odomknutie kungu a už nemôže ďalej praktizovať kultiváciu, pretože už preňho nie je nič, k čomu by sa osvietil.
Pri študovaní Dafa by si intelektuáli mali byť vedomí najvýznamnejšieho problému: Študujú Dafa rovnakým spôsobom ako svetskí ľudia študujú teoretické spisy, napríklad vyberajú dôležité citáty slávnych, aby ich porovnali so svojimi postupmi. Toto bude brzdiť praktizujúceho pri pokroku. Navyše po pochopení, že Dafa má hlboký vnútorný význam a veci z vysokých úrovní, ktoré môžu viesť kultivačnú prax na rôznych úrovniach, niektorí ľudia sa ho dokonca pokúšajú skúmať slovo za slovom, ale nakoniec nič nenájdu. Tieto návyky, získané študovaním politických teórií počas dlhého časového obdobia, sú tiež prvkami, ktoré zasahujú do kultivačnej praxe a vedú k nesprávnemu pochopeniu Fa.
Keď študujete Fa, nemali by ste vyhľadávať dôležité časti, tvrdohlavo sa snažiac rozlúštiť určitý problém. Toto je v skutočnosti (s výnimkou tých problémov, ktoré potrebujú okamžité riešenie) tiež forma pripútanosti. Jediná cesta, ako získať dobré pochopenie Dafa, je študovať ho bez akéhokoľvek zámeru. Zakaždým keď skončíte s čítaním Čuan Faluna a pochopili ste ho jasnejšie, urobili ste pokrok. Dokonca aj keby ste po jeho prečítaní pochopili iba jednu vec, skutočne ste urobili pokrok.
V skutočnosti v kultivačnej praxi stúpate pomocou neustáleho sebazlepšovania postupne a nevedome. Pamätajte si: človek by mal získavať veci prirodzene, bez usilovania sa o ne.
Mnoho pomocníkov v rôznych regiónoch má veľmi vysoké pochopenie Dafa. Sú schopní ísť dobrým príkladom svojím správaním a dobre sa činia pri organizovaní svojich skupín praktizujúcich. Predsa sú však aj pomocníci, ktorým to až tak nejde a toto sa prejavuje najmä v metódach ich práce. Napríklad, aby prinútili študentov, aby ich počúvali a aby si uľahčili svoju prácu, niektorí pomocníci tak robili pomocou príkazov. Toto nie je dovolené. Učenie sa Fa má byť dobrovoľné. Ak to študent nechce z hĺbky svojho srdca, žiadne problémy sa nedajú vyriešiť a namiesto toho môžu vzniknúť rozpory. Ak to nebudeme napravovať, rozpory sa budú zväčšovať, čo bude vážne podkopávať učenie sa Fa.
Čo je ešte vážnejšie, niektorí pomocníci, aby prinútili praktizujúcich veriť im a poslúchať ich, často rozširujú nejaké povesti alebo nejakú senzáciu, aby si zvýšili svoju prestíž, prípadne robia zvláštne veci, aby sa predvádzali. Nič z tohto nie je dovolené. Naši pomocníci slúžia iným na dobrovoľných základoch; oni nie sú učiteľom, ani by nemali mať tieto pripútanosti.
Ako teda máme robiť správne prácu pomocníkov? Predovšetkým by ste sa mali považovať za jedného z učeníkov a nie za niekoho nad nimi. Ak je niečo vo vašej práci, čo neviete, mali by ste to skromne diskutovať s ostatnými. Ak ste urobili niečo nesprávne, mali by ste úprimne povedať učeníkom: „Ja som tiež praktizujúci, presne ako vy, takže nevyhnutne spravím chyby vo svojej práci. Keďže som spravil chybu, urobme teraz to, čo je správne.“ Ak úprimne chcete, aby všetci praktizujúci spolupracovali na dosiahnutí cieľa, aké výsledky dosiahnete? Nikto vám nepovie, že nie ste na nič dobrý. Namiesto toho si budú myslieť, že ste dobre študovali Fa a máte otvorenú myseľ. V skutočnosti je Dafa tu a každý ho študuje. Učeníci budú merať správanie pomocníka podľa Dafa a jasne uvidia, či je dobrý alebo nie. Pokiaľ máte úmysel vyvyšovať sa, učeníci si budú myslieť, že máte problém s charakterom. Preto iba ak ste skromný, môžete robiť veci dobre. Vaša povesť je založená na dobrom študovaní Fa. Ako by mohol byť praktizujúci bez chýb?
Čo je prázdnota? Bytie bez pripútaností je pravým stavom prázdnoty. Neznamená to materiálnu prázdnotu. Zen budhizmus však dosiahol koniec svojej Dharmy a už nemá čo učiť. V tomto chaotickom období konca Dharmy, niektorí, čo ho študovali, sa ďalej tvrdohlavo držia jeho teórie prázdnoty, správajúc sa pritom nerozumne a hlúpo, akoby sa osvietili k princípom jeho filozofie. Jeho zakladateľ, Bódhidharma, sám potvrdil, že jeho učenie môže byť účinné iba po šesť generácií a potom už nebude nič, čo by sa dalo odovzdať ďalej. Prečo sa k tomu neosvietiť? Ak niekto povie, že všetko je prázdne, bez Fa, bez Budhu, bez obrazu, bez Ja a že nič neexistuje, akou vecou je Bódhidharma? Ak neexistuje žiadna Dharma, akou vecou je Zen budhistická teória prázdnoty? Ak nie je žiaden Budha, žiaden obraz, kto je Šákjamuni? Ak nie je žiadne meno, žiaden obraz, žiadne Ja, nič neexistuje a všetko je prázdne, prečo sa namáhate jesť a piť? Prečo nosíte šaty? Čo ak vám vykolú oči? K čomu je pripútaných vašich sedem citov a šesť túžob svetských ľudí? V skutočnosti to, čo Tathágata myslí pod „prázdnotou“, je bytie bez všetkých pripútaností bežných ľudí. Neopomínanie je skutočným základom prázdnoty. Vesmír predsa existuje kvôli hmote, je zložený z hmoty a zostáva hmotou. Ako by mohol byť prázdnym? Učenie, ktoré nie je odovzdávané Tathágatom, určite nebude mať dlhé trvanie a tieto učenia zaniknú – učenie Arhata nie je Budhov Fa. Pochopte to! Pochopte!
V prítomnosti Učiteľa ste plní odhodlania. Ak tu Učiteľ nie je, nemáte už záujem o kultiváciu, akoby ste sa kultivovali kvôli Učiteľovi a vydali sa na túto cestu pre svoje potešenie. Toto je veľkou slabosťou priemerného človeka. Šákjamuni, Ježiš, Lao-c‘ a Konfucius tu už nie sú viac ako dvetisíc rokov, ich učeníci však nikdy necítili, že by nemohli praktizovať kultiváciu bez svojich majstrov pri sebe. Kultivácia je vašou osobnou záležitosťou a nik ju nemôže robiť za vás. Učiteľ vám môže iba povedať zákony a princípy na povrchu. Je na vašej vlastnej zodpovednosti, aby ste kultivovali svoje srdce a myseľ, opustili svoje túžby, dosiahli múdrosť a vyviedli sa z blúdenia. Ak ste sa vydali na túto cestu kvôli svojmu potešeniu, vaša myseľ určite nebude pevná a ocitnúc sa v ľudskej spoločnosti určite zabudnete svoj základ. Ak sa nedržíte pevne svojej viery, nedosiahnete po celý život nič. Nikto nevie, kedy bude ďalšia šanca. Je to veľmi ťažké!
Všetky vnímajúce bytosti! Nikdy nepoužívajte budhizmus na to, aby ste ním merali Veľký Zákon (Dafa) Zhen-Shan-Ren, pretože ten je nemerateľný. Ľudia si už zvykli označovať sväté knihy budhizmu ako Fa. V skutočnosti sú kozmické telá také obrovské, že sú mimo Budhovho pochopenia vesmíru. Teória Tchaj-ťi školy Tao je taktiež pochopením vesmíru na nízkej úrovni. Na úrovni bežných ľudí nie je žiaden skutočný Fa, iba slabá znalosť javov na okraji vesmíru, ktoré môžu človeku umožniť praktizovať kultiváciu. Keďže bežní ľudia sú bytosťami najnižšej úrovne, nie je im dovolené poznať skutočný Budhov Fa. Ľudia však počúvajú od mudrcov: „Uctievanie Budhu môže zasadiť semienka pre príležitosť praktizovať kultiváciu; praktizujúci, ktorí odriekajú zaklínadlá, môžu získať ochranu od vyšších bytostí; dodržiavanie prikázaní môže človeku umožniť dosiahnutie štandardu praktizujúceho.“ Počas histórie sa vždy našli ľudia, ktorí skúmali, či slová Osvietených sú Budhov Fa. Učenie Tathágatu je prejavom Budhovej povahy a môže tiež byť nazvané prejavom Fa. Ale nie je to opravdivý Fa vesmíru, pretože v minulosti bolo ľuďom úplne zakázané poznať pravý prejav Budhovho Fa. K Budhovmu Fa sa mohol osvietiť iba ten, kto dosiahol vysokú úroveň pomocou kultivačnej praxe, takže ľuďom tým viac nebolo dovolené poznať pravú podstatu kultivačnej praxe. Falun Dafa po prvýkrát počas vekov poskytol podstatu vesmíru – Budhov Fa – ľudským bytostiam; toto sa rovná poskytnutiu rebríka ľuďom, aby mohli vystúpiť do neba. Ako by ste teda mohli merať Dafa vesmíru niečím, čo bolo kedysi vyučované v budhizme?
Ľudia sa nazdávajú, že slávne osoby, učenci a rozliční odborníci v ľudskej spoločnosti sú významní. V skutočnosti sú naozaj bezvýznamní, pretože sú to bežní ľudia. Ich vedomosti sú iba tým kúsočkom pochopeným modernou vedou ľudskej spoločnosti. V obrovskom vesmíre, od najmakroskopickejšieho po najmikroskopickejší, ľudská spoločnosť sa nachádza presne v strede, na najvonkajšej vrstve a na najvonkajšom povrchu. Jej živé bytosti sú teda najnižšou formou existencie, takže ich pochopenie hmoty a mysle je veľmi obmedzené, povrchné a úbohé. Dokonca aj keby niekto mal všetky vedomosti ľudstva, stále by zostal bežným človekom.
Je veľká škoda, že niektorí študenti, ktorí navštevovali moje prednášky a majú dobré vrodené vlastnosti, prestali praktizovať, pretože sú príliš zaneprázdnení prácou. Keby to boli priemerní, bežní ľudia, nič by som nepovedal a nechal by som ich tak. Ale títo ľudia sú stále sľubní. Ľudská morálka klesá dole katastrofickou rýchlosťou každým dňom a bežní ľudia sú všetci unášaní týmto prúdom. Čím ďalej od Tao, tým ťažšie je vrátiť sa späť pomocou kultivácie. Popravde povedané, kultivačná prax je o kultivovaní svojho srdca a mysle. Zložité prostredie, na pracovisku zvlášť, poskytuje pre vás dobrú možnosť na zlepšenie charakteru. Nestratíte po odchode na dôchodok najlepšie prostredie na praktizovanie kultivácie? Ako sa budete kultivovať bez prekážok? Ako sa budete zlepšovať? Čas života človeka je obmedzený. Často plánujete veci pomerne dobre, ale viete, či budete mať dostatok zvyšného času na svoju kultiváciu? Kultivačná prax nie je detská hra. Je vážnejšia ako čokoľvek uprostred bežných ľudí a nie je to niečo, čo sa berie ako samozrejmosť. Keď zmeškáte príležitosť, kedy znova budete schopní získať ľudské telo v šiestich cestách reinkarnácie? Príležitosť zaklope len raz. Keď sa ilúzia, ktorej sa nedokážete vzdať rozplynie, uvedomíte si, čo ste stratili.